Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana vyčíslil, že jeden dospelý človek v priebehu roka spotrebuje takmer 50 kilogramov cukru, a to primárne prostredníctvom sladených nápojov.
Autor TASR
Bratislava 11. januára (TASR) - Slovensko je na popredných miestach v spotrebe cukru. Pred niekoľkými rokmi pritom bola situácia opačná. Nadspotreba cukru má pritom negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva, čím sa zvyšujú aj náklady verejného zdravotníctva. Jedným z riešení by podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) mohlo byť zavedenie spotrebnej dane na sladené nápoje. Ministerstvo financií (MF) SR však takúto legislatívu zatiaľ nepripravuje, na stole má však analýzu IFP, ktorá sa zaoberá spotrebou cukru a jej vplyvom na verejné financie, ako aj možnými riešeniami.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana vyčíslil, že jeden dospelý človek v priebehu roka spotrebuje takmer 50 kilogramov cukru, a to primárne prostredníctvom sladených nápojov. "Nadmerná spotreba cukru je jedným z hlavných faktorov, ktoré spôsobujú obezitu, ktorá má rastúci trend. Ekonomické následky sú výrazné," skonštatoval na piatkovej tlačovej konferencii Smatana s tým, že existuje viac ako 200 chorôb, ktoré sú spojené s obezitou.
Podľa IFP má nadspotreba cukru negatívny vplyv aj na verejné financie, a to v oblasti verejného zdravotníctva. "Náklady spojené s týmito chorobami ako obezita, predstavujú 2 % až 7 % nákladov na zdravotníctvo, v podmienkach Slovenska je to 90 miliónov až 245 miliónov eur. Keď zohľadníme aj pridružené choroby, tak náklady môžu dosiahnuť až 700 miliónov eur ročne," vyčíslil riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz IFP Peter Harvan. Sú to podľa jeho slov významné zdroje, ktoré by mohli byť použité na iné účely.
Jednou z možností je zavedenie spotrebnej dane na sladené nápoje, ktorú má už 14 krajín v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Zaviedlo ju napríklad aj Maďarsko či Veľká Británia. "Táto daň by mohla pomôcť viacerými spôsobmi. Kanál, akým by mohlo dôjsť k zmene spotreby Slovákov, je jednak najmä cez zmenu ceny potraviny, resp. sladeného nápoja, ďalší kanál je cez zmenu obsahu cukru v ponúkaných nápojoch," priblížil Harvan.
Výrobcovia a distribútori by podľa neho mohli prehodnotiť obsah sladidiel v nápojoch, ako sa to udialo napríklad vo Veľkej Británii. "Vyzbierané zdroje z takejto dane by mohli byť použité v rámci zdravotníctva na prevenciu a osvetu obyvateľstva," doplnil Harvan.
Rezort financií zavedenie tejto dane zatiaľ nepripravuje, len pripravil analýzu, ako by sa dala nadspotreba cukru a s ním spojené vyššie náklady pre zdravotníctvo riešiť. "MF SR zatiaľ nepracuje na legislatíve, ktorá by zaviedla takúto spotrebnú daň, ale dá sa inšpirovať viacerými krajinami," dodal Harvan. Zavedenie spotrebnej dane je jednou z možností, potrebná je však o tom podľa IFP verejná diskusia.
Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana vyčíslil, že jeden dospelý človek v priebehu roka spotrebuje takmer 50 kilogramov cukru, a to primárne prostredníctvom sladených nápojov. "Nadmerná spotreba cukru je jedným z hlavných faktorov, ktoré spôsobujú obezitu, ktorá má rastúci trend. Ekonomické následky sú výrazné," skonštatoval na piatkovej tlačovej konferencii Smatana s tým, že existuje viac ako 200 chorôb, ktoré sú spojené s obezitou.
Podľa IFP má nadspotreba cukru negatívny vplyv aj na verejné financie, a to v oblasti verejného zdravotníctva. "Náklady spojené s týmito chorobami ako obezita, predstavujú 2 % až 7 % nákladov na zdravotníctvo, v podmienkach Slovenska je to 90 miliónov až 245 miliónov eur. Keď zohľadníme aj pridružené choroby, tak náklady môžu dosiahnuť až 700 miliónov eur ročne," vyčíslil riaditeľ odboru daňových príjmov a fiškálnych analýz IFP Peter Harvan. Sú to podľa jeho slov významné zdroje, ktoré by mohli byť použité na iné účely.
Jednou z možností je zavedenie spotrebnej dane na sladené nápoje, ktorú má už 14 krajín v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Zaviedlo ju napríklad aj Maďarsko či Veľká Británia. "Táto daň by mohla pomôcť viacerými spôsobmi. Kanál, akým by mohlo dôjsť k zmene spotreby Slovákov, je jednak najmä cez zmenu ceny potraviny, resp. sladeného nápoja, ďalší kanál je cez zmenu obsahu cukru v ponúkaných nápojoch," priblížil Harvan.
Výrobcovia a distribútori by podľa neho mohli prehodnotiť obsah sladidiel v nápojoch, ako sa to udialo napríklad vo Veľkej Británii. "Vyzbierané zdroje z takejto dane by mohli byť použité v rámci zdravotníctva na prevenciu a osvetu obyvateľstva," doplnil Harvan.
Rezort financií zavedenie tejto dane zatiaľ nepripravuje, len pripravil analýzu, ako by sa dala nadspotreba cukru a s ním spojené vyššie náklady pre zdravotníctvo riešiť. "MF SR zatiaľ nepracuje na legislatíve, ktorá by zaviedla takúto spotrebnú daň, ale dá sa inšpirovať viacerými krajinami," dodal Harvan. Zavedenie spotrebnej dane je jednou z možností, potrebná je však o tom podľa IFP verejná diskusia.
