Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to riaditeľ úseku obchodu a marketingu firmy Ladislav Barkoci v rozhovore pre portál slovgas.sk.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) - Akciová spoločnosť Nafta sama seba vníma do budúcna ako univerzálneho skladovateľa energie a vidí svoju budúcnosť práve v skladovaní energie vo forme plynu. Uviedol to riaditeľ úseku obchodu a marketingu firmy Ladislav Barkoci v rozhovore pre portál slovgas.sk.
"Vidíme veľký potenciál v tom, že s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v elektrickej sústave bude potrebné vo väčšom rozsahu energiu skladovať. Ak sa pozrieme do ešte vzdialenejšej budúcnosti a na sústavu postavenú na 100 % na OZE, bude potrebné skladovať veľké množstvo elektriny. Je úplne prirodzené, že kľúčovými hráčmi budú skladovatelia energie. Veľkou výhodou je, že zásadné investície už nebudú potrebné, keďže základná infraštruktúra existuje už dnes," spresnil Barkoci.
Pripomenul, že Nafta bola súčasťou projektu Underground Sun Storage v Rakúsku, ktorý testoval skladovanie energie vo forme zmesi zemného plynu a vodíka. "Z technického pohľadu sa ukazuje, že toto riešenie je realizovateľné. Komerčný business case ešte neexistuje, keďže chýba regulácia celého odvetvia a základné pravidlá. Napríklad, koľko percent vodíka môže byť dnes distribuovaných v rozvodnej sieti. Navyše, legislatíva dnes nie je pripravená na túto zmenu. Ak by sme dnes odoberali elektrinu zo siete, elektrolýzou vyrábali vodík a potom ho spätne dodávali do siete, tak by sme platili poplatky za distribúciu elektriny ako koncoví spotrebitelia energie. To dnes znamená zaťaženie o distribučné poplatky vo výške ďalších 50 až 60 eur za megawatthodinu (MWh) nad cenu silovej elektriny. Pre kolísanie ceny elektriny však skladovanie elektriny v zásobníkoch dáva absolútny ekonomický zmysel – odoberať elektrinu pri nízkej cene a odovzdávať ju do siete v čase vysokých cien. Do budúcna očakávam, že sa podmienky budú zjednocovať a zjednodušovať," priblížil Barkoci stav projektu.
Plyn ako taký bude podľa Barkociho najbližších 15 až 30 rokov podporovať prechod k nízkouhlíkovej spoločnosti preto, že ide o podstatne čistejšie palivo ako uhlie. Už len samotným znížením podielu uhlia v energetickom mixe a zvýšením podielu plynu sa dosahujú energetické a ekologické úspory, čo vidieť na príklade USA. Upozornil, že ako bude narastať podiel OZE, bude musieť narastať aj podiel zdrojov elektrickej energie, ktoré možno regulovať. To je v súčasnosti príklad paroplynových elektrární, ktoré budú istý čas vyrovnávať výkyvy v elektrickej sústave. "A o ďalších 10 až 15 rokov by sme mali dospieť k tomu, že sa zemný plyn začne nahrádzať zeleným zemným plynom alebo vodíkom. To je myšlienka skladovania elektrickej energie," dodal Barkoci.
"Vidíme veľký potenciál v tom, že s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v elektrickej sústave bude potrebné vo väčšom rozsahu energiu skladovať. Ak sa pozrieme do ešte vzdialenejšej budúcnosti a na sústavu postavenú na 100 % na OZE, bude potrebné skladovať veľké množstvo elektriny. Je úplne prirodzené, že kľúčovými hráčmi budú skladovatelia energie. Veľkou výhodou je, že zásadné investície už nebudú potrebné, keďže základná infraštruktúra existuje už dnes," spresnil Barkoci.
Pripomenul, že Nafta bola súčasťou projektu Underground Sun Storage v Rakúsku, ktorý testoval skladovanie energie vo forme zmesi zemného plynu a vodíka. "Z technického pohľadu sa ukazuje, že toto riešenie je realizovateľné. Komerčný business case ešte neexistuje, keďže chýba regulácia celého odvetvia a základné pravidlá. Napríklad, koľko percent vodíka môže byť dnes distribuovaných v rozvodnej sieti. Navyše, legislatíva dnes nie je pripravená na túto zmenu. Ak by sme dnes odoberali elektrinu zo siete, elektrolýzou vyrábali vodík a potom ho spätne dodávali do siete, tak by sme platili poplatky za distribúciu elektriny ako koncoví spotrebitelia energie. To dnes znamená zaťaženie o distribučné poplatky vo výške ďalších 50 až 60 eur za megawatthodinu (MWh) nad cenu silovej elektriny. Pre kolísanie ceny elektriny však skladovanie elektriny v zásobníkoch dáva absolútny ekonomický zmysel – odoberať elektrinu pri nízkej cene a odovzdávať ju do siete v čase vysokých cien. Do budúcna očakávam, že sa podmienky budú zjednocovať a zjednodušovať," priblížil Barkoci stav projektu.
Plyn ako taký bude podľa Barkociho najbližších 15 až 30 rokov podporovať prechod k nízkouhlíkovej spoločnosti preto, že ide o podstatne čistejšie palivo ako uhlie. Už len samotným znížením podielu uhlia v energetickom mixe a zvýšením podielu plynu sa dosahujú energetické a ekologické úspory, čo vidieť na príklade USA. Upozornil, že ako bude narastať podiel OZE, bude musieť narastať aj podiel zdrojov elektrickej energie, ktoré možno regulovať. To je v súčasnosti príklad paroplynových elektrární, ktoré budú istý čas vyrovnávať výkyvy v elektrickej sústave. "A o ďalších 10 až 15 rokov by sme mali dospieť k tomu, že sa zemný plyn začne nahrádzať zeleným zemným plynom alebo vodíkom. To je myšlienka skladovania elektrickej energie," dodal Barkoci.
