Riešenie formou finančnej náhrady vyčíslené na vyše 54 miliónov eur predkladateľ považuje za lacnejšie riešenie ako výstavbu náhradných bytov.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Problémy s nájomcami v reštituovaných a privatizovaných domoch, ktoré sa po zmene režimu vrátili pôvodným vlastníkom, by sa mohli vyriešiť formou poskytnutia finančnej náhrady pre nájomcov. Cieľom novely zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, ktorú predložil poslanec Národnej rady (NR) SR Milan Vetrák (OĽANO), je priniesť riešenie vzájomných vzťahov medzi prenajímateľom, nájomcom, obcou a štátom tak, aby tieto vzťahy boli vyvážené a v prospech všetkých zainteresovaných skupín. Parlament posunul návrh vo štvrtok do druhého čítania.
V Bratislave podľa predkladateľa tento neriešený problém aj po rokoch spôsobuje samospráve finančné ťažkosti, pričom po novom budú mať možnosť získať na poskytovanie finančných náhrad dotáciu od štátu. "Hlavným prínosom je zavedenie finančnej náhrady, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou, spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe.
Finančná náhrada z hľadiska nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa Vetráka predstavuje spoľahlivejší predpoklad nákladov, keďže v tomto prípade nehrozí riziko "neočakávaného zvýšenia nákladov", ktoré je časté pri realizácii stavieb z verejných zdrojov. Formu finančnej náhrady si podľa neho praje väčšina dotknutých nájomcov, pričom je ho možné zrealizovať v priebehu dvoch rokov. Táto forma umožní najmä tým, ktorí ju budú môcť skombinovať s vlastnými zdrojmi, zaobstarať si bývanie podľa vlastných predstáv.
"Forma finančnej náhrady uľahčí situáciu aj obciam, pre ktoré je realizácia navrhovaného jediného variantu bytových náhrad problematická. Navyše je legitímne očakávať od štátu, ktorý celý problém nájomných vzťahov v reštituovaných a privatizovaných domoch spôsobil sériou krokov, aby pri riešení problému pristupoval k dotknutým nájomcom korektne a rešpektoval formu náhrady tak, ako ju drvivá väčšina postihnutých nájomcov požaduje," uviedol predkladateľ. Týka sa to najmä znárodnených domov, ktoré boli pridelené iným občanom a následne po zmene režimu vrátané oprávneným osobám.
Predkladaný návrh zákona má podľa predkladateľa pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Riešenie formou finančnej náhrady vyčíslené na vyše 54 miliónov eur predkladateľ považuje za lacnejšie riešenie ako výstavbu náhradných bytov. Jej predpokladané náklady by prevyšovali 70 miliónov eur.
Účinnosť predkladaného zákona je navrhnutá od 1. januára 2024.
V Bratislave podľa predkladateľa tento neriešený problém aj po rokoch spôsobuje samospráve finančné ťažkosti, pričom po novom budú mať možnosť získať na poskytovanie finančných náhrad dotáciu od štátu. "Hlavným prínosom je zavedenie finančnej náhrady, princíp dobrovoľnosti a slobodného výberu nájomcu medzi bytovou náhradou a finančnou náhradou, spravodlivý mechanizmus prispievania na nájomné zo strany obce prenajímateľovi a možnosť obce získať dotáciu od štátu na poskytovanie finančných náhrad," uviedol predkladateľ v dôvodovej správe.
Finančná náhrada z hľadiska nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa Vetráka predstavuje spoľahlivejší predpoklad nákladov, keďže v tomto prípade nehrozí riziko "neočakávaného zvýšenia nákladov", ktoré je časté pri realizácii stavieb z verejných zdrojov. Formu finančnej náhrady si podľa neho praje väčšina dotknutých nájomcov, pričom je ho možné zrealizovať v priebehu dvoch rokov. Táto forma umožní najmä tým, ktorí ju budú môcť skombinovať s vlastnými zdrojmi, zaobstarať si bývanie podľa vlastných predstáv.
"Forma finančnej náhrady uľahčí situáciu aj obciam, pre ktoré je realizácia navrhovaného jediného variantu bytových náhrad problematická. Navyše je legitímne očakávať od štátu, ktorý celý problém nájomných vzťahov v reštituovaných a privatizovaných domoch spôsobil sériou krokov, aby pri riešení problému pristupoval k dotknutým nájomcom korektne a rešpektoval formu náhrady tak, ako ju drvivá väčšina postihnutých nájomcov požaduje," uviedol predkladateľ. Týka sa to najmä znárodnených domov, ktoré boli pridelené iným občanom a následne po zmene režimu vrátané oprávneným osobám.
Predkladaný návrh zákona má podľa predkladateľa pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Riešenie formou finančnej náhrady vyčíslené na vyše 54 miliónov eur predkladateľ považuje za lacnejšie riešenie ako výstavbu náhradných bytov. Jej predpokladané náklady by prevyšovali 70 miliónov eur.
Účinnosť predkladaného zákona je navrhnutá od 1. januára 2024.