Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rebríček vznikol na základe 57 indikátorov zo šiestich oblastí.
Autor TASR
Bratislava 12. decembra (TASR) – Najtransparentnejšie slovenské verejné firmy podľa aktuálneho rebríčka Transparency International Slovensko (TIS) za rok 2019 sú z východného Slovenska. Zo stovky porovnávaných verejných firiem obsadila prvé miesto Tepláreň Košice, na druhom mieste skončili Mestské lesy Košice, ktoré sú zároveň najtransparentnejšie spomedzi mestských spoločností. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili mestské firmy prevádzkujúce kúpaliská, a to Thermalpark DS z Dunajskej Stredy a Termál z Veľkého Medera, informovala vo štvrtok TIS.
Rebríček transparentnosti zverejnila TIS už po tretí raz, prvýkrát v roku 2012 a druhýkrát v roku 2015. "Otvorenosť štátnych, mestských či župných firiem voči verejnej kontrole sa za posledné štyri roky zvýšila len mierne. Hoci dovedna hospodária s miliardami eur, činnosť mnohých ich manažérov je pod menším dohľadom, ako je to pri starostoch malých obcí," povedal riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Verejné firmy sú podľa neho náchylnejšie na kauzy, pretože sa v nich stretávajú rôzne záujmy. Oproti ostatnému rebríčku sa priemerné hodnotenie firiem zvýšilo na 40 % z 38 % v roku 2015.
Generálny riaditeľ košickej teplárne Ladislav Koch pripomenul, že v roku 2015 skončili na siedmom mieste, no s týmto umiestnením sa neuspokojili a konzultovali s TIS svoje nedostatky. Podľa Kocha by mohli byť inšpiráciou aj pre ostatné podniky. "Ja osobne v transparentnosti nevidím nijaký háčik, nestálo to ani veľa peňazí," dodal riaditeľ, podľa ktorého bolo najväčšou zmenou úprava internetovej stránky podniku.
Stovka najvýznamnejších verejných spoločností má obrat okolo 10,5 miliardy eur, čo je suma, ktorá by sa dala prirovnať k dvom tretinám štátneho rozpočtu. TIS porovnávala dáta z verejných registrov, ale aj z vlastného prieskumu. Kľúčové boli webstránky spoločností, výročné správy, dokumenty z centrálnych registrov, ale napríklad aj reakcie firiem na otázky zaslané v zmysle infozákona.
Rebríček vznikol na základe 57 indikátorov zo šiestich oblastí. Najlepšie priemerné hodnotenie dosiahli firmy v oblasti hospodárske výsledky, kde však TIS neskúmala zisk, ale to, či sú informácie o hospodárení firiem verejne dostupné. Tri štvrtiny firiem napríklad pravidelne zverejňuje výročné správy a pri 60 % je možné dohľadať informácie o výške podpory od štátu, mesta či EÚ. Naopak, najhoršie dopadli spoločnosti v oblastiach etika a dotácie a charita.
Rebríček transparentnosti zverejnila TIS už po tretí raz, prvýkrát v roku 2012 a druhýkrát v roku 2015. "Otvorenosť štátnych, mestských či župných firiem voči verejnej kontrole sa za posledné štyri roky zvýšila len mierne. Hoci dovedna hospodária s miliardami eur, činnosť mnohých ich manažérov je pod menším dohľadom, ako je to pri starostoch malých obcí," povedal riaditeľ TIS Gabriel Šípoš. Verejné firmy sú podľa neho náchylnejšie na kauzy, pretože sa v nich stretávajú rôzne záujmy. Oproti ostatnému rebríčku sa priemerné hodnotenie firiem zvýšilo na 40 % z 38 % v roku 2015.
Generálny riaditeľ košickej teplárne Ladislav Koch pripomenul, že v roku 2015 skončili na siedmom mieste, no s týmto umiestnením sa neuspokojili a konzultovali s TIS svoje nedostatky. Podľa Kocha by mohli byť inšpiráciou aj pre ostatné podniky. "Ja osobne v transparentnosti nevidím nijaký háčik, nestálo to ani veľa peňazí," dodal riaditeľ, podľa ktorého bolo najväčšou zmenou úprava internetovej stránky podniku.
Stovka najvýznamnejších verejných spoločností má obrat okolo 10,5 miliardy eur, čo je suma, ktorá by sa dala prirovnať k dvom tretinám štátneho rozpočtu. TIS porovnávala dáta z verejných registrov, ale aj z vlastného prieskumu. Kľúčové boli webstránky spoločností, výročné správy, dokumenty z centrálnych registrov, ale napríklad aj reakcie firiem na otázky zaslané v zmysle infozákona.
Rebríček vznikol na základe 57 indikátorov zo šiestich oblastí. Najlepšie priemerné hodnotenie dosiahli firmy v oblasti hospodárske výsledky, kde však TIS neskúmala zisk, ale to, či sú informácie o hospodárení firiem verejne dostupné. Tri štvrtiny firiem napríklad pravidelne zverejňuje výročné správy a pri 60 % je možné dohľadať informácie o výške podpory od štátu, mesta či EÚ. Naopak, najhoršie dopadli spoločnosti v oblastiach etika a dotácie a charita.
