Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšími veriteľmi Grécka sú centrálne banky a štáty eurozóny.
Autor TASR
Düsseldorf 29. decembra (TASR) - Dnešná neúspešná voľba prezidenta v gréckom parlamente poriadne rozhýbala európske akciové trhy, nakoľko šanca protieurópsky orientovanej strany Syriza na víťazstvo je enormná. Informoval o tom denník Handelsblatt.
Predseda Syrizy Alexis Tsipras totiž oznámil, že nebude ochotný plniť požiadavky medzinárodných veriteľov. Hoci sa výsledky hlasovania očakávali, trhy boli i tak šokované.
Dôsledky sa najvýraznejšie prejavili na aténskej burze, ktorej hlavný index ATG už dopoludnia stratil takmer 11 % a spadol na dvojročné minimum 756,80 bodu. V priebehu dňa sa síce mierne zotavil, no straty nedokázal vymazať. Najviac to pocítil finančný sektor. Grécky bankový index spadol o 20 % na 81,04 bodu, čo predstavuje jeho historicky najnižšiu hodnotu.
Nemecký Dax na situáciu Grécku reagoval umiernenejšie, keď po hlasovaní parlamentu stratil 1,5 %, no v priebehu dňa sa zotavil. Podobne ako v Aténach aj vo Frankfurte nad Mohanom najviac utrpeli banky z eurozóny, keď ich index klesol o 2,4 %.
Pod tlak sa dostali aj grécke štátne dlhopisy. Úroky 10-ročných dlhopisov vzrástli na 9,7 %, investori ich hromadne predávali a namiesto toho nakupovali dlhopisy veľkých európskych štátov. Napríklad najžiadanejším cenným papierom bol dlhopis Nemecka, ktorého úrok klesol na 0,55 %.
Názory ekonómov na možné hospodárske dôsledky zmeny vlády v Grécku sa líšia. Prezident Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) Michael Fratscher považuje riziká pre eurozónu za nízke. "Mnohé krízové krajiny v Európe sú na dobrej ceste, vykonali dôležité reformy a vidia prvé ekonomické úspechy." Podobný názor zastáva aj hlavný ekonóm Berenberg Bank Holger Schmieding.
Proti tomu stojí názor šéfa Ochranného združenia investorov (SdK) Daniela Bauera. "Odpustenie dlhu by v prípade gréckych dlhopisov bolo pre finančné trhy fatálnym signálom, keďže týmto spôsobom Grécko stratí akúkoľvek dôveru investorov." Vzhľadom na odpustenie časti dlhov v roku 2012 by to reálne neprispelo k zníženiu zadlženosti Grécka, keďže len minimálny podiel dlhopisov je v súkromných rukách.
Najväčšími veriteľmi Grécka sú centrálne banky a štáty eurozóny. Ak bude chcieť Grécko dosiahnuť podstatné zníženie zadlženosti, bude tak môcť urobiť len formou neplnenia dlhovej služby. To by však znamenalo, že nepriamo budú za to ručiť daňoví poplatníci jednotlivých veriteľských krajín. "Pre rozpočtovú disciplínu ostatných južných štátov by to bol zlý signál a mohol by spochybniť architektúru eurozóny, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť bonitu ostatných krajín, napríklad Nemecka či Holandska," varuje Bauer.
Tieto štáty ručia za grécke dlhy a rastúce úroky ich dlhopisov by podľa Bauera mohli viesť k intervencii Európskej centrálnej banky na trhoch. Dôsledky ďalšej reštrukturalizácie gréckych dlhopisov by sa naproti tomu dali zvládnuť.
Predseda Syrizy Alexis Tsipras totiž oznámil, že nebude ochotný plniť požiadavky medzinárodných veriteľov. Hoci sa výsledky hlasovania očakávali, trhy boli i tak šokované.
Dôsledky sa najvýraznejšie prejavili na aténskej burze, ktorej hlavný index ATG už dopoludnia stratil takmer 11 % a spadol na dvojročné minimum 756,80 bodu. V priebehu dňa sa síce mierne zotavil, no straty nedokázal vymazať. Najviac to pocítil finančný sektor. Grécky bankový index spadol o 20 % na 81,04 bodu, čo predstavuje jeho historicky najnižšiu hodnotu.
Nemecký Dax na situáciu Grécku reagoval umiernenejšie, keď po hlasovaní parlamentu stratil 1,5 %, no v priebehu dňa sa zotavil. Podobne ako v Aténach aj vo Frankfurte nad Mohanom najviac utrpeli banky z eurozóny, keď ich index klesol o 2,4 %.
Pod tlak sa dostali aj grécke štátne dlhopisy. Úroky 10-ročných dlhopisov vzrástli na 9,7 %, investori ich hromadne predávali a namiesto toho nakupovali dlhopisy veľkých európskych štátov. Napríklad najžiadanejším cenným papierom bol dlhopis Nemecka, ktorého úrok klesol na 0,55 %.
Názory ekonómov na možné hospodárske dôsledky zmeny vlády v Grécku sa líšia. Prezident Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW) Michael Fratscher považuje riziká pre eurozónu za nízke. "Mnohé krízové krajiny v Európe sú na dobrej ceste, vykonali dôležité reformy a vidia prvé ekonomické úspechy." Podobný názor zastáva aj hlavný ekonóm Berenberg Bank Holger Schmieding.
Proti tomu stojí názor šéfa Ochranného združenia investorov (SdK) Daniela Bauera. "Odpustenie dlhu by v prípade gréckych dlhopisov bolo pre finančné trhy fatálnym signálom, keďže týmto spôsobom Grécko stratí akúkoľvek dôveru investorov." Vzhľadom na odpustenie časti dlhov v roku 2012 by to reálne neprispelo k zníženiu zadlženosti Grécka, keďže len minimálny podiel dlhopisov je v súkromných rukách.
Najväčšími veriteľmi Grécka sú centrálne banky a štáty eurozóny. Ak bude chcieť Grécko dosiahnuť podstatné zníženie zadlženosti, bude tak môcť urobiť len formou neplnenia dlhovej služby. To by však znamenalo, že nepriamo budú za to ručiť daňoví poplatníci jednotlivých veriteľských krajín. "Pre rozpočtovú disciplínu ostatných južných štátov by to bol zlý signál a mohol by spochybniť architektúru eurozóny, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť bonitu ostatných krajín, napríklad Nemecka či Holandska," varuje Bauer.
Tieto štáty ručia za grécke dlhy a rastúce úroky ich dlhopisov by podľa Bauera mohli viesť k intervencii Európskej centrálnej banky na trhoch. Dôsledky ďalšej reštrukturalizácie gréckych dlhopisov by sa naproti tomu dali zvládnuť.
