Zásadným problémom bratislavskej burzy je podľa analýzy malý počet a objem obchodov a tiež fakt, že ťažisko obchodovania sa výrazne presunulo z akcií na dlhopisy.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) - S výnimkou varšavskej ostatné burzy cenných papierov v strednej Európe stagnujú. Bratislavská burza je na tom s odstupom najhoršie. Upozornila na to v aktuálnom medzinárodnom porovnaní brokerská spoločnosť Zetano.
Zásadným problémom bratislavskej burzy je podľa analýzy malý počet a objem obchodov a tiež fakt, že ťažisko obchodovania sa výrazne presunulo z akcií na dlhopisy. Priemerný denný objem obchodov na burze bol v roku 2020 tesne pod hranicou 770.000 eur, v roku 2023 to bolo niečo vyše 800.000 eur.
Absolútna väčšina obchodov však patrí dlhopisom. S akciami sa v roku 2020 zobchodovalo v priemere necelých 60.000 eur denne, v roku 2022 to bolo niečo cez 20.000 eur a v máji tohto roku už len 9000 eur. Akcie tak tvoria len asi jedno percento z celkového objemu obchodov, vyčíslila spoločnosť.
Opakom bratislavskej je podľa analýzy varšavská burza, ktorá je nielen najväčšia v stredoeurópskom regióne, ale aj najlikvidnejšia so stabilným rastom kótovaných akciových titulov. Objem obchodov na nej tento rok v máji dosiahol približne 260 miliónov eur denne. Približne polovica bola na trhu s derivátmi. Viac ako 90 percent obchodov na hotovostnom trhu sa týkala akcií. Objemy sú v súčasnosti na mierne vyššej úrovni ako pred pandémiou koronavírusu.
Druhou najvýznamnejšou v rámci stredoeurópskeho regiónu, s výrazným odstupom za varšavskou burzou, je budapeštianska burza, priblížila brokerská firma. Priemerný denný objem obchodov na nej je v tomto roku pod hranicou 23 miliónov eur, pričom drvivú väčšinu (97 percent) tvoria akcie maďarských spoločností. S derivátmi sa obchoduje v podobných objemoch. Pred pandémiou dosahovali objemy obchodov približne 30 miliónov eur za deň.
Pražská burza je treťou najväčšou v stredoeurópskom regióne. Objem obchodov je v súčasnosti približne na rovnakej úrovni ako v roku 2002, no zároveň na tretinovej až polovičnej úrovni rokov 2009 až 2011. V máji 2023 boli denne obchodované akcie v hodnote okolo 33 miliónov eur a dlhopisy v hodnote asi 570.000 eur, vyčíslila v analýze brokerská spoločnosť.
Zásadným problémom bratislavskej burzy je podľa analýzy malý počet a objem obchodov a tiež fakt, že ťažisko obchodovania sa výrazne presunulo z akcií na dlhopisy. Priemerný denný objem obchodov na burze bol v roku 2020 tesne pod hranicou 770.000 eur, v roku 2023 to bolo niečo vyše 800.000 eur.
Absolútna väčšina obchodov však patrí dlhopisom. S akciami sa v roku 2020 zobchodovalo v priemere necelých 60.000 eur denne, v roku 2022 to bolo niečo cez 20.000 eur a v máji tohto roku už len 9000 eur. Akcie tak tvoria len asi jedno percento z celkového objemu obchodov, vyčíslila spoločnosť.
Opakom bratislavskej je podľa analýzy varšavská burza, ktorá je nielen najväčšia v stredoeurópskom regióne, ale aj najlikvidnejšia so stabilným rastom kótovaných akciových titulov. Objem obchodov na nej tento rok v máji dosiahol približne 260 miliónov eur denne. Približne polovica bola na trhu s derivátmi. Viac ako 90 percent obchodov na hotovostnom trhu sa týkala akcií. Objemy sú v súčasnosti na mierne vyššej úrovni ako pred pandémiou koronavírusu.
Druhou najvýznamnejšou v rámci stredoeurópskeho regiónu, s výrazným odstupom za varšavskou burzou, je budapeštianska burza, priblížila brokerská firma. Priemerný denný objem obchodov na nej je v tomto roku pod hranicou 23 miliónov eur, pričom drvivú väčšinu (97 percent) tvoria akcie maďarských spoločností. S derivátmi sa obchoduje v podobných objemoch. Pred pandémiou dosahovali objemy obchodov približne 30 miliónov eur za deň.
Pražská burza je treťou najväčšou v stredoeurópskom regióne. Objem obchodov je v súčasnosti približne na rovnakej úrovni ako v roku 2002, no zároveň na tretinovej až polovičnej úrovni rokov 2009 až 2011. V máji 2023 boli denne obchodované akcie v hodnote okolo 33 miliónov eur a dlhopisy v hodnote asi 570.000 eur, vyčíslila v analýze brokerská spoločnosť.