Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O trochu menej dlžníkov (16 %) je v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je o niečo vyšší, a to 2500 eur.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Priemerný dlh slovenských dlžníkov v minulom roku bol 2700 eur. Dlhy majú stále skôr muži, rovnako ako v predchádzajúcom roku. Každý šiesty slovenský dlžník pochádza z Košického kraja a jeho priemerný dlh je 2400 eur. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
O trochu menej dlžníkov (16 %) je v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je o niečo vyšší, a to 2500 eur. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 2600 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší, a to takmer 3300 eur. Len o niečo menej, vyše 3000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza takmer 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj, a to vyše 8 %, s priemerným dlhom 2600 eur.
"Slováci sa v roku 2019 zadlžovali najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia nového koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, a predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problém," priblížila generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.
Spoločnosť tiež zaregistrovala zvýšenú aktivitu subjektov pôsobiacich na nebankovom trhu. "V tejto súvislosti odporúčame dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď sa pôžičkou má riešiť iný starší dlh. Zároveň odporúčame sledovať prijímané vládne opatrenia na zmiernenie dosahu pandémie. Takisto je nevyhnutné aktívne komunikovať s veriteľom a dohodnúť sa na úprave splátkového kalendára, prípadne na odložení splátok. Pri hľadaní úspor sa osvedčilo vedenie domáceho rozpočtu, starostlivé sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov," odporúča Palendalová.
Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2800 eur. Nasleduje veková kategória 44- až 55-ročných, reprezentujúca viac než 26 % dlžníkov s rovnakým priemerným dlhom 2800 eur. Najviac je zadlžená veková skupina ľudí vo veku 25 až 34 rokov, v ktorej viac než 15 % dlžníkov dlhuje v priemere 3200 eur. Viac než 11 % dlžníkov je vo veku viac ako 65 rokov s priemerným dlhom takmer 1700 eur. "Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne často narážame na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh," dodala Palendalová.
O trochu menej dlžníkov (16 %) je v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je o niečo vyšší, a to 2500 eur. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 2600 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší, a to takmer 3300 eur. Len o niečo menej, vyše 3000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza takmer 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj, a to vyše 8 %, s priemerným dlhom 2600 eur.
"Slováci sa v roku 2019 zadlžovali najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia nového koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, a predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problém," priblížila generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová.
Spoločnosť tiež zaregistrovala zvýšenú aktivitu subjektov pôsobiacich na nebankovom trhu. "V tejto súvislosti odporúčame dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď sa pôžičkou má riešiť iný starší dlh. Zároveň odporúčame sledovať prijímané vládne opatrenia na zmiernenie dosahu pandémie. Takisto je nevyhnutné aktívne komunikovať s veriteľom a dohodnúť sa na úprave splátkového kalendára, prípadne na odložení splátok. Pri hľadaní úspor sa osvedčilo vedenie domáceho rozpočtu, starostlivé sledovanie príjmov a plánovanie výdavkov," odporúča Palendalová.
Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2800 eur. Nasleduje veková kategória 44- až 55-ročných, reprezentujúca viac než 26 % dlžníkov s rovnakým priemerným dlhom 2800 eur. Najviac je zadlžená veková skupina ľudí vo veku 25 až 34 rokov, v ktorej viac než 15 % dlžníkov dlhuje v priemere 3200 eur. Viac než 11 % dlžníkov je vo veku viac ako 65 rokov s priemerným dlhom takmer 1700 eur. "Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne často narážame na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh," dodala Palendalová.
