Rok 2021 bol zároveň prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre diskusiu aj v rámci parlamentných výborov.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v minulom roku ukončil 40 akcií s takmer 800 zisteniami v takmer 120 kontrolovaných subjektoch. Audity sa okrem iného zamerali na nakladanie s majetkom štátu v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), hospodárenie vodárenských spoločností a samospráv, ale aj na najzraniteľnejšie časti dopravnej infraštruktúry, akými sú mosty a najrizikovejšie železničné priecestia. Vyplýva to z výročnej správy o výsledkoch kontrol úradu za rok 2021.
Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.
Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. "Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby SPF štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky," skonštatoval NKÚ. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za sedem rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii.
Vážnou výzvou je podľa kontrolórov aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. "K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako 2000 železničných priecestí nie je zabezpečená," dodal úrad.
Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili "alarmujúci stav" mostov na cestách prvej, druhej a tretej triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak, 2,5-násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1717 v roku 2020. "Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov," upozornil NKÚ. Zásadným krokom k riešeniu situácie je podľa kontrolórov prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania.
Kontrola vodárenských spoločností zasa odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je podľa NKÚ aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Rok 2021 bol zároveň prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre diskusiu aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. "Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu," tvrdí predseda NKÚ Karol Mitrík.
Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2021 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, nasledovala oblasť environmentálnej udržateľnosti, vzdelávania, výskumu a inovácií, dopravnej infraštruktúry a udržateľnosti verejných financií.
Kontrolóri v správe upozorňujú na najvýznamnejšie oblasti z hľadiska systémových opatrení. "Ukazuje sa, že je okrem iného potrebné, aby SPF štátnu pôdu spravoval nielen efektívne a transparentne, ale aby zároveň konal aktívne pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov a riešil reštitučné nároky," skonštatoval NKÚ. Kontrola odhalila nerovnaký prístup k žiadostiam o nájom či predaj, uprednostňovanie žiadateľov a s tým spojené korupčné správanie. Niektoré žiadosti boli vybavené do dvoch mesiacov, iné až za sedem rokov. Výsledky úrad odstúpil polícii.
Vážnou výzvou je podľa kontrolórov aj riešenie bezpečnosti na kritických miestach, akými sú železničné priecestia. "K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Príkladom toho je fakt, že až takmer polovica z viac ako 2000 železničných priecestí nie je zabezpečená," dodal úrad.
Ďalšie kontroly zamerané na oblasť dopravy odhalili "alarmujúci stav" mostov na cestách prvej, druhej a tretej triedy. Počet mostov v najlepšej kondícii totiž klesol o polovicu, naopak, 2,5-násobne stúpol ich počet v najhoršom stave, a to až na 1717 v roku 2020. "Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov a systém ich údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov," upozornil NKÚ. Zásadným krokom k riešeniu situácie je podľa kontrolórov prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím viaczdrojového financovania.
Kontrola vodárenských spoločností zasa odhalila viaceré riziká, ktoré môžu viesť k privatizácii častí alebo celých vodárenských spoločností. Problémom je podľa NKÚ aj nízka miera transparentnosti, nedodržiavanie princípov súťaže cez verejné obstarávanie a prístupu k informáciám, ako aj nedostatočná kontrola a dozor štátnych orgánov. Ako dôležité sa ukazuje vytvorenie účinnejšieho systému kontroly vodárenských spoločností či zmena spôsobu regulácie cien za dodávku a distribúciu pitnej vody a odvádzanie odpadových vôd.
Rok 2021 bol zároveň prvým rokom, keď výsledky auditov NKÚ dostali priestor pre diskusiu aj v rámci parlamentných výborov. Úrad za tento čas zaslal desiatim výborom 42 správ o výsledkoch kontrol. "Práve prostredníctvom poslancov možno zodpovedných ministrov a reprezentantov štátu konfrontovať so závermi z našich kontrol a uzneseniami ich zaväzovať, aby prijímali zásadné opatrenia na nápravu," tvrdí predseda NKÚ Karol Mitrík.