Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mestá, ktoré svoj odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využívanie odpadov (ZEVO), budú patriť k najlacnejším.
Autor TASR
Bratislava 23. novembra (TASR) - Krajské mestá každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách bola v roku 2020 na úrovni 53,2 eura v prepočte na obyvateľa. Spomedzi krajských miest mala najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo Trnava, a to 63,6 eura na osobu. Najnižšie náklady evidovali v Trenčíne a Žiline, kde výdavky dosiahli 43,4 a 44,2 eura v prepočte na obyvateľa. V najnovšej analýze to uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Druhé najväčšie výdavky na odpadové hospodárstvo mala Nitra. Išlo o 59,4 eura na osobu. Hlavné mesto Bratislava evidovalo vlani výdavky na odpad na úrovni 56,8 eura na osobu. Košice a Prešov mali 54 eur a 52,4 eura na hlavu a najviac sa tak podľa Sadovskej priblížili k priemeru za krajské mestá SR. Ako uviedla, Banská Bystrica vykázala 51,5 eura na obyvateľa.
"Poradie krajských miest sa v najbližších dvoch rokoch však výrazne zmení. A to v súvislosti s ukladaním komunálneho odpadu na skládky, ktoré opäť zdražie. Náklady v mestách, v ktorých dominuje skládkovanie, sa stanú v prepočte na obyvateľa najvyššími," povedala Sadovská. Dodala, že mestá, ktoré svoj odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využívanie odpadov (ZEVO), budú patriť k najlacnejším.
Hlavným dôvodom zvyšovania nákladov je podľa Sadovskej zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku a z toho plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých sa bude upravovať. Analytička odhaduje, že právna úprava zvýši náklady miest, ktoré dávajú svoje odpady na skládku, o minimálne 40 až 50 eur za tonu upravovaného odpadu alebo o približne 20 eur na obyvateľa.
"To znamená, že mestá, ktoré dnes skládkujú s výdavkami 45 až 65 eur na obyvateľa, môžu nákladovo narásť až na úroveň 65 až 85 eur na hlavu," podotkla.
Bratislava, Košice či Prešov, ktoré odpad zhodnocujú v ZEVO, nebudú musieť túto povinnú úpravu zavádzať. Ostanú tak na rovnakej alebo podobnej úrovni ako dnes a stanú sa najlacnejšími v nákladoch na obyvateľa, zhodnotila Sadovská.
Druhé najväčšie výdavky na odpadové hospodárstvo mala Nitra. Išlo o 59,4 eura na osobu. Hlavné mesto Bratislava evidovalo vlani výdavky na odpad na úrovni 56,8 eura na osobu. Košice a Prešov mali 54 eur a 52,4 eura na hlavu a najviac sa tak podľa Sadovskej priblížili k priemeru za krajské mestá SR. Ako uviedla, Banská Bystrica vykázala 51,5 eura na obyvateľa.
"Poradie krajských miest sa v najbližších dvoch rokoch však výrazne zmení. A to v súvislosti s ukladaním komunálneho odpadu na skládky, ktoré opäť zdražie. Náklady v mestách, v ktorých dominuje skládkovanie, sa stanú v prepočte na obyvateľa najvyššími," povedala Sadovská. Dodala, že mestá, ktoré svoj odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využívanie odpadov (ZEVO), budú patriť k najlacnejším.
Hlavným dôvodom zvyšovania nákladov je podľa Sadovskej zavedenie povinnej úpravy zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku a z toho plynúce náklady na prevádzku zariadení, v ktorých sa bude upravovať. Analytička odhaduje, že právna úprava zvýši náklady miest, ktoré dávajú svoje odpady na skládku, o minimálne 40 až 50 eur za tonu upravovaného odpadu alebo o približne 20 eur na obyvateľa.
"To znamená, že mestá, ktoré dnes skládkujú s výdavkami 45 až 65 eur na obyvateľa, môžu nákladovo narásť až na úroveň 65 až 85 eur na hlavu," podotkla.
Bratislava, Košice či Prešov, ktoré odpad zhodnocujú v ZEVO, nebudú musieť túto povinnú úpravu zavádzať. Ostanú tak na rovnakej alebo podobnej úrovni ako dnes a stanú sa najlacnejšími v nákladoch na obyvateľa, zhodnotila Sadovská.
