Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Ekonomika

Napriek bankrotu vyplácajú americké firmy šéfom miliónové odmeny

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Vyplácanie odmien v kritickej situácii firmy vyvoláva ostré reakcie už dlhší čas.

New York 25. júla (TASR) - Takmer tretina z viac než 40 veľkých spoločností, ktoré v USA požiadali v dôsledku pandémie nového koronavírusu o bankrotovú ochranu, vyplatila manažérom vysoké odmeny. K lukratívnym sumám sa vedenie firiem dostalo napriek tomu, že v USA platí od roku 2005 zákon o bankrote, podľa ktorého (až na pár výnimiek) nie je možné v období, keď je firma v bankrote, vyplácať vedeniu odmeny. Spoločnosti však našli spôsob, ako zákon obísť, a vysoké odmeny vyplatili pred podaním žiadosti o ochranu pred veriteľmi, v niektorých prípadoch dokonca iba niekoľko dní vopred. Poukázala na to vo svojej analýze agentúra Reuters.

Väčšina firiem schválila vyplatenie odmien vedeniu niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti, niektoré však schválili vysoké odmeny iba päť dní pred týmto krokom. Patrí k nim napríklad maloobchodný reťazec JCPenney. Ten pritom po rozšírení pandémie nového koronavírusu dočasne zatvoril 846 obchodných domov a zo zhruba 85.000 zamestnancov približne 78.000 nechal doma.

Päť dní pred 15. májom, keď reťazec podal žiadosť o ochranu pred veriteľmi, schválil vedeniu odmeny v celkovej hodnote 10 miliónov USD (8,61 milióna eur). Následne dva mesiace po podaní žiadosti (15. 7.) spoločnosť oznámila, že natrvalo zatvorí 152 obchodov a prepustí približne 1000 zamestnancov. Na otázky médií reagovala, že cieľom odmien bolo "udržanie talentovaného manažérskeho tímu, ktorý dokázal pokročiť v procese ozdravovania spoločnosti pred nástupom pandémie".

Päť dní pred žiadosťou o ochranu schválila vysoké odmeny šéfom aj svetová sieť autopožičovní Hertz Global Holdings. Tá pritom predtým oznámila, že zruší viac než 14.000 pracovných miest. Vedeniu však vyplatila odmeny vo výške 1,5 milióna USD.

Ešte odvážnejšia bola firma Hi-Crush pôsobiaca v ropnom priemysle. Tá vyplatila odmeny svojmu vedeniu iba dva dni pred podaním žiadosti o ochranu pred veriteľmi, čo urobila 12. júla.

Pár dní pred podaním žiadosti 1. apríla odmenila top manažment sumou na úrovni 14,6 milióna USD ropná firma Whiting Petroleum. Priekopník v oblasti ťažby z bridlicových ložísk, spoločnosť Chesapeake Energy, schválil odmeny na úrovni 25 miliónov USD, a to osem týždňov pred požiadaním súdu o ochranu pred veriteľmi. Okrem top manažérov bola však časť financií z tejto hodnoty určená aj pre nižší manažment.

Viaceré firmy sa k odmenám odmietli pre médiá vyjadriť. Pri žiadostiach o ochranu pred veriteľmi často poukazovali na to, že manažéri sa napríklad vzdali iných kompenzácií. Agentúra Reuters preskúmala finančné informácie spoločností a informácie zo súdov, ktoré sa týkajú 45 veľkých firiem žiadajúcich o ochranu pred veriteľmi v období od 11. marca (Svetová zdravotnícka organizácia vtedy označila šírenie nákazy nového koronavírusu za pandémiu) do 15. júla.

Vyplácanie odmien v kritickej situácii firmy vyvoláva ostré reakcie už dlhší čas. Na jednej strane spoločnosti vyplácajú miliónové odmeny už aj tak dobre zabezpečeným manažérom, na druhej strane prepúšťajú tisícky zamestnancov, ktoré majú v období ekonomických problémov ťažkosti nájsť si novú prácu. Navyše o financie prichádzajú aj akcionári a veritelia.

V marci tohto roka veritelia skrachovaného hračkárskeho gigantu Toys "R" Us zažalovali bývalých šéfov firmy, ktorých obvinili z viacerých pochybení vrátane vyplatenia si odmien pár dní pred oznámením bankrotu v roku 2017. Hračkársky reťazec išiel nakoniec v roku 2018 do likvidácie, pričom o prácu prišlo viac než 31.000 ľudí. Právny zástupca bývalých šéfov spoločnosti povedal, že odmeny boli opodstatnené, a to vzhľadom na "extra prácu manažmentu a stres, ktorý vedenie podstupovalo".

V júni tohto roka demokrati v americkom Kongrese reagovali na vlnu bankrotov firiem v dôsledku pandémie nového koronavírusu predložením návrhu zákona, ktorý by posilnil právo veriteľov požadovať vrátenie odmien vyplatených vedeniu firiem. Návrh zákona však nemá veľké šance na schválenie, pretože musí prejsť aj v Senáte, kde majú väčšinu republikáni.

(1 EUR = 1,1608 USD)