Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čína zastavila dovoz ropy z USA na jeseň potom, ako sa konflikt medzi Washingtonom a Pekingom zintenzívnil.
Autor TASR
Peking 23. decembra (TASR) - Napriek nedávno dohodnutému "prímeriu" v obchodnom spore plánuje Čína začať budúci rok s nulovým, prípadne len minimálnym dovozom ropy z USA. Pod nezáujem najväčšieho dovozcu ropy na svete sa podpisujú vysoké náklady na prepravu suroviny a politická neistota.
Nezáujem znamená, že Spojené štáty, ktoré sa vďaka rekordnej produkcii bridlicovej ropy stali tento rok svetovou jednotkou v ťažbe suroviny, budú mať na významnom čínskom trhu mizivý podiel. Navyše to signalizuje, že Peking podľa všetkého neplánuje využiť nákup ropy na zníženie vysokého obchodného prebytku so Spojenými štátmi. Práve ten je hlavným zdrojom napätia medzi najväčšími ekonomikami sveta.
Obchodný deficit USA s Čínou dosiahol v októbri rekordných 43 miliárd USD (37,67 miliardy eur). Prispel k tomu aj fakt, že americké firmy výrazne zvyšujú zásoby čínskych produktov. Obávajú sa totiž, že po uplynutí 90-dňového "prímeria," na ktorom sa začiatkom decembra dohodli americký prezident Donald Trump a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching, vstúpia do platnosti vysoké dovozné clá na ďalšie čínske výrobky.
"Čínske podniky nemajú veľa dôvodov na nákup americkej ropy, keďže majú k dispozícii dostatok suroviny z iných oblastí," povedal Seng Yick Tee, analytik z poradenskej firmy SIA Energy so sídlom v Pekingu. Ako dodal, aj keď obchodné napätie medzi Čínou a USA v poslednom období vďaka prímeriu poľavilo, čínske štátne podniky sa do dovozu americkej ropy príliš nehrnú, dokiaľ im to vláda priamo nenariadi.
Čína zastavila dovoz ropy z USA na jeseň potom, ako sa konflikt medzi Washingtonom a Pekingom zintenzívnil. V decembri určitý dovoz obnovila, nákup však predstavoval len 1 milión barelov (1 barel = 159 litrov). Na porovnanie, celkový dovoz ropy do Číny dosiahol okolo 300 miliónov barelov.
Čínske rafinérie, ktoré zvykli v minulom období nakupovať ropu zo Spojených štátov, uviedli, že nákupy neobnovujú pre neistotu v súvislosti s ďalším vývojom obchodného sporu medzi krajinami. Ďalším dôvodom sú náklady na dovoz americkej ropy do Ázie po mori. Tie sú podstatne vyššie než v prípade dovozu ropy z Blízkeho východu.
Za týchto okolností sa čínskym firmám dovoz z USA neopláca, navyše, keď majú veľa možností na kompenzáciu. Podľa zdrojov z čínskeho ropného trhu si podniky našli náhradu, najmä v podobe ropy z Ruska.
"Aj napriek zastaveniu dovozu z USA by mal dovoz ropy do Číny dosiahnuť za mesiac december rekordných 45 miliónov ton (10,6 milióna barelov denne)," uviedol Mark Tay, analytik Refinitiv Eikon.
"Najväčšími dodávateľmi by mali byť Rusko (okolo 7 miliónov ton) a Saudská Arábia (5,7 milióna až 6,7 milióna ton)," dodal. Navyše sa počíta so zotavením dovozu z Iránu, keďže niektoré štátne rafinérie využili rozhodnutie USA dočasne vyňať spod ropných sankcií voči Teheránu osem najväčších dovozcov iránskej ropy, medzi nimi aj Čínu.
Nezáujem znamená, že Spojené štáty, ktoré sa vďaka rekordnej produkcii bridlicovej ropy stali tento rok svetovou jednotkou v ťažbe suroviny, budú mať na významnom čínskom trhu mizivý podiel. Navyše to signalizuje, že Peking podľa všetkého neplánuje využiť nákup ropy na zníženie vysokého obchodného prebytku so Spojenými štátmi. Práve ten je hlavným zdrojom napätia medzi najväčšími ekonomikami sveta.
Obchodný deficit USA s Čínou dosiahol v októbri rekordných 43 miliárd USD (37,67 miliardy eur). Prispel k tomu aj fakt, že americké firmy výrazne zvyšujú zásoby čínskych produktov. Obávajú sa totiž, že po uplynutí 90-dňového "prímeria," na ktorom sa začiatkom decembra dohodli americký prezident Donald Trump a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching, vstúpia do platnosti vysoké dovozné clá na ďalšie čínske výrobky.
"Čínske podniky nemajú veľa dôvodov na nákup americkej ropy, keďže majú k dispozícii dostatok suroviny z iných oblastí," povedal Seng Yick Tee, analytik z poradenskej firmy SIA Energy so sídlom v Pekingu. Ako dodal, aj keď obchodné napätie medzi Čínou a USA v poslednom období vďaka prímeriu poľavilo, čínske štátne podniky sa do dovozu americkej ropy príliš nehrnú, dokiaľ im to vláda priamo nenariadi.
Čína zastavila dovoz ropy z USA na jeseň potom, ako sa konflikt medzi Washingtonom a Pekingom zintenzívnil. V decembri určitý dovoz obnovila, nákup však predstavoval len 1 milión barelov (1 barel = 159 litrov). Na porovnanie, celkový dovoz ropy do Číny dosiahol okolo 300 miliónov barelov.
Čínske rafinérie, ktoré zvykli v minulom období nakupovať ropu zo Spojených štátov, uviedli, že nákupy neobnovujú pre neistotu v súvislosti s ďalším vývojom obchodného sporu medzi krajinami. Ďalším dôvodom sú náklady na dovoz americkej ropy do Ázie po mori. Tie sú podstatne vyššie než v prípade dovozu ropy z Blízkeho východu.
Za týchto okolností sa čínskym firmám dovoz z USA neopláca, navyše, keď majú veľa možností na kompenzáciu. Podľa zdrojov z čínskeho ropného trhu si podniky našli náhradu, najmä v podobe ropy z Ruska.
"Aj napriek zastaveniu dovozu z USA by mal dovoz ropy do Číny dosiahnuť za mesiac december rekordných 45 miliónov ton (10,6 milióna barelov denne)," uviedol Mark Tay, analytik Refinitiv Eikon.
"Najväčšími dodávateľmi by mali byť Rusko (okolo 7 miliónov ton) a Saudská Arábia (5,7 milióna až 6,7 milióna ton)," dodal. Navyše sa počíta so zotavením dovozu z Iránu, keďže niektoré štátne rafinérie využili rozhodnutie USA dočasne vyňať spod ropných sankcií voči Teheránu osem najväčších dovozcov iránskej ropy, medzi nimi aj Čínu.
