Mníchov 14. februára (TASR) - Celosvetové výdavky na obranu narástli v roku 2019 o štyri percentá, čo je najväčšie zvýšenie za posledných desať rokov. Hlavný podiel na tom má veľký nárast výdavkov v Spojených štátoch a Číne. Uvádza sa to v štúdii zverejnenej v piatok, o ktorej informovala tlačová agentúra AFP.

Program modernizácie čínskej armády, ktorý zahŕňa aj vývoj nových, ťažko zistiteľných nadzvukových rakiet, vyvoláva obavy vo Washingtone a dopomáha k zvyšovaniu amerických výdavkov na obranu. Píše to Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) so sídlom v Londýne.

Vo výročnej správe IISS s názvom "Vojenská rovnováha" sa uvádza, že len nárast vo výdavkoch USA od roku 2018 do roku 2019 - o 53,4 miliardy dolárov - bol takmer taký veľký, ako celý rozpočet Británie na obranu.

Čína aj USA zvýšili výdavky o 6,6 percenta, pričom Európa poháňaná obavami z Ruska ho zvýšila o 4,2 percenta, dodáva správa inštitútu.

Tento rast výdavkov na obranu však vracia Európu na úroveň z roka 2008, ešte pred obdobie, keď celosvetová finančná kríza tieto rozpočty výrazne skresala.

Európski členovia Severoatlantickej aliancie (NATO) sa snažia zvýšiť výdavky, aby si udobrili amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ich opakovane obvinil z priživovania sa na USA.

Trump ostro vystúpil proti európskym spojencom, predovšetkým proti Nemecku, za to, že nenapĺňajú sľub voči NATO z roku 2014, že minú na obranu dve percentá zo svojho hrubého domáceho produktu (HDP).

Hnev prchkého amerického prezidenta nad výdavkami prehĺbil obavy, či je ešte stále oddaný transatlantickému spojenectvu s Európou. Napätá situácia vyvrcholila na summite v roku 2018, keď na stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktoré naživo vysielali televízie, vášnivo verejne zaútočil na Nemecko.