Bratislava 12. októbra (TASR) - Udržateľnosť slovenských verejných financií patrí k najhorším v rámci EÚ a predstavuje zásadnú zraniteľnosť slovenskej ekonomiky. Finančné trhy v súčasnosti SR zaraďujú medzi krajiny s najvyššou úrovňou rizikových prirážok v EÚ. Postupná, no nekompromisná konsolidácia je preto nevyhnutná pre udržanie verejného dlhu na únosných úrovniach, dôvery investorov a ratingu krajiny, uviedli v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Za primerané tempo považujú 1 až 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.

Pripomenuli, že deficit verejných financií dosiahne v tomto roku podľa aktuálnej prognózy centrálnej banky 5,5 % HDP. Rozpočtové politiky sú pritom nastavené tak, že v ďalších rokoch sa bez prijatia značných konsolidačných opatrení udrží deficit naďalej na historicky vysokých úrovniach. Slovensko navyše v budúcnosti čakajú zvýšené náklady prameniace zo starnutia populácie.

Analytici upozornili, že pomalé tempo vo výške 0,5 % HDP ročne nestabilizuje úroveň dlhu. Predĺži sa tak vysoká zraniteľnosť ekonomiky v prípade negatívnych neočakávaných šokov alebo negatívnej reakcie finančných trhov. Z tohto hľadiska je vhodnejšie rýchlejšie tempo ozdravenia verejných financií. "Ako primerané sa javí konsolidovať približne o 1 - 2 % HDP ročne v horizonte 3 - 4 rokov," vyčíslili odborníci.

Konsolidáciu bude podľa nich nutné uskutočniť cez obidve strany rozpočtu, teda cez vyššie daňové príjmy aj škrtanie výdavkov. Štruktúra opatrení bude závisieť najmä od preferencií budúcej vlády.

"Najväčší priestor na konsolidáciu sme identifikovali primárne v troch oblastiach: v reforme daňového systému smerom k jednoduchšiemu a pro-rastovému daňovému mixu, v zefektívnení a zvýšení adresnosti sociálnych dávok a v znižovaní nákladov na chod a prevádzku štátu a menej efektívne dotácie," priblížili analytici NBS.

Efektívny daňový systém by mal podľa nich čo najmenej obmedzovať ekonomickú aktivitu a byť čo najmenej byrokraticky náročný. Zdanenie práce by malo byť nastavené tak, aby motivovalo ľudí pracovať. Daňové zaťaženie by sa malo presúvať skôr k nepriamemu zdaneniu, teda spotreby a majetku, ako aj k zdaneniu činností negatívne ovplyvňujúcich život ľudí.

Zmenou adresnosti sociálnych dávok vzniká podľa analytikov veľký priestor na konsolidáciu tak, aby sa čo najmenej dotkla ohrozených domácností. "Viaceré sociálne dávky sa dajú zreformovať a výrazne zvýšiť ich adresnosť. Systém podpory rodín, najmä cez daňový bonus na dieťa a detské prídavky, by mal byť závislý od výšky príjmu, čo by lepšie nasmerovalo sociálnu politiku štátu v prospech pomoci ohrozeným domácnostiam," vysvetlili. Efektívnejšie nastavenie rodičovského dôchodku môže tiež prispieť k ozdraveniu verejných financií, pričom by sa ohrozených dôchodcov dotklo len minimálne.

Výdavky na prevádzku štátu sú objemovo veľká položka, preto sa aj pri ich miernom znížení dá docieliť výrazný vplyv na verejné financie, upozornili ekonómovia. Výdavky na mzdy a medzispotrebu vlády tvoria takmer 40 % celkových výdavkov verejnej správy. Zefektívnením štátneho aparátu sa tak dá trvalo znížiť objem bežných výdavkov, čo by malo ekonomický rast bolieť čo najmenej.

"Z dlhodobého hľadiska pozíciu verejných financií môže upevniť posilnenie konceptu hodnoty za peniaze, efektívne čerpanie prostriedkov z EÚ a Plánu obnovy a dodržiavanie strednodobých výdavkových limitov," doplnili analytici centrálnej banky.