Bratislava 6. apríla (TASR) - Nárok na sociálne dávky u ľudí, ktorí pracovali v zahraničí a vrátili sa späť na Slovensko, si treba vždy v prvom rade uplatňovať v štáte posledného zamestnania. Ako uviedli dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi predstavitelia Sociálnej poisťovne (SP), ide o základný princíp, z ktorého však existujú viaceré výnimky.

V prípade nezamestnanosti treba splniť podmienku, že žiadateľ je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo preukáže celkovú dobu poistenia v nezamestnanosti, čo je 730 dní pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Do tohto obdobia možno zarátať aj obdobie poistenia v nezamestnanosti získané v inom štáte EÚ. Zároveň však musí preukázať, že počas práce v zahraničí mal zachované tzv. centrum záujmov na Slovensku.

Pri návrate zo zahraničia nemá osoba spravidla žiadne povinnosti voči SP, teda nemusí svoj návrat poisťovni oznámiť, prihlásiť sa do registra poistencov a ani platiť poistenie. Platí to aj v prípade, ak sa ako nezamestnaná osoba zaeviduje na úrade práce a nepožiada o dávku v nezamestnanosti. Ak jej na Slovensku vznikne pracovný pomer, tak do registra Sociálnej poisťovne ju prihlasuje slovenský zamestnávateľ a plní za ňu všetky oznamovacie a odvodové povinnosti.

V prípade živnostníkov alebo inej SZČO, ktorá sa vráti zo zahraničia a uplatňovala sa na ňu zahraničná legislatíva, je potrebné, aby svoju situáciu oznámili pobočke podľa trvalého pobytu, ktorá vyhodnotí prípadný vznik poistenia.

Žiadne oznamovacie povinnosti nevznikajú ani po ukončení vyslania zamestnanca alebo SZČO, výnimkou sú prípady, keď sa vyslanie neuskutoční, alebo sa ukončí predčasne.