Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa OZ nie je pravda, že odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv, aby bola čistá minimálna mzda vo výške 60 percent z čistej priemernej mzdy, nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín EÚ.
Autor TASR
Košice 19. augusta (TASR) - Požiadavku Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR na určenie minimálnej mzdy na rok 2020 vo výške 635 eur podporuje aj občianske združenie Pracujúca chudoba. Informovalo o tom vo svojom stanovisku. Priklonilo sa tak k odborovému zväzu KOVO, ktoré v pondelok v Košiciach vyjadrilo súhlas so súčasnou požiadavkou konfederácie.
Podľa Pracujúcej chudoby nie sú pravdivé tvrdenia, že odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv, aby bola čistá minimálna mzda vo výške 60 percent z čistej priemernej mzdy, nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín Európskej únie (EÚ). „Podľa dát OECD za rok 2018 túto hranicu prekračuje Belgicko (60,15 percenta) a tesne pod ňou je Slovinsko (59,11 percenta). Z vyspelých krajín sveta sa k tejto hranici úspešne blížia aj Kanada (55,76 percenta) a Nový Zéland (59,47 percenta),“ uvádza vo svojom stanovisku s tým, že Nový Zéland, Slovensko a Slovinsko majú porovnateľnú produktivitu práce. Ako hovorí, jej relatívne nízka hodnota nevysvetľuje disproporcie týkajúce sa podielu miezd na hrubom domácom produkte (HDP) alebo na pridanej hodnote.
„Zároveň je problémom aj fakt, že po dlhom a silnom raste našej produktivity práce prišiel v posledných rokoch útlm tohto rastu, ktorý je následkom toho, že slovenské firmy investovali do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ. Tento podiel je najnižší vo V4 a nižší ako v Slovinsku a Estónsku,“ dodáva.
Čo sa týka nedostatku zamestnancov a schopnosti slovenskej ekonomiky nájsť uplatnenie pre nízkovzdelaných ľudí, uvádza ako príklad Nemecko. Podľa občianskeho združenia tamojšie firmy investujú do celoživotného vzdelávania dospelých oveľa viac a Slovensko patrí v tejto oblasti medzi najhoršie v EÚ.
Tvrdí tiež, že výpočty prezentované analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbertom Chovanculiakom sú zavádzaním, keďže nevychádzal z prognózovanej čistej priemernej mzdy na rok 2020, ale z roku 2018.
Chovanculiak v úvode augusta uviedol, že na základe výpočtov vychádzajúcich z návrhu Európskej sociálnej charty by minimálna mzda mala vzrásť na 572 eur. Podľa jeho slov medzi všetkými krajinami OECD však neexistuje jediná, ktorá by mala minimálnu mzdu 60 percent z tej priemernej. Okrem iného upozornil aj na to, že rizikom razantného zvyšovania minimálnej mzdy sú tiež extrémne vysoké regionálne rozdiely na Slovensku.
"Aj keby sme v roku 2020 mali minimálnu mzdu vo výške 60 percent z priemernej mzdy, čo podľa návrhu ministerstva práce mať nebudeme, stále to bude málo - hlavne s ohľadom na fakt, že aj priemerná mzda na Slovensku je v dôsledku politiky nízkych miezd podhodnotená,“ dodáva občianske združenie Pracujúca chudoba s tým, že ak by Slovensko malo podobný podiel miezd na HDP ako Slovinsko, Chorvátsko alebo Estónsko, mohla by byť priemerná mzda približne o 200 až 300 eur vyššia.
Podľa Pracujúcej chudoby nie sú pravdivé tvrdenia, že odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv, aby bola čistá minimálna mzda vo výške 60 percent z čistej priemernej mzdy, nenapĺňa žiadna z vyspelých krajín Európskej únie (EÚ). „Podľa dát OECD za rok 2018 túto hranicu prekračuje Belgicko (60,15 percenta) a tesne pod ňou je Slovinsko (59,11 percenta). Z vyspelých krajín sveta sa k tejto hranici úspešne blížia aj Kanada (55,76 percenta) a Nový Zéland (59,47 percenta),“ uvádza vo svojom stanovisku s tým, že Nový Zéland, Slovensko a Slovinsko majú porovnateľnú produktivitu práce. Ako hovorí, jej relatívne nízka hodnota nevysvetľuje disproporcie týkajúce sa podielu miezd na hrubom domácom produkte (HDP) alebo na pridanej hodnote.
„Zároveň je problémom aj fakt, že po dlhom a silnom raste našej produktivity práce prišiel v posledných rokoch útlm tohto rastu, ktorý je následkom toho, že slovenské firmy investovali do výskumu a vývoja jeden z najnižších podielov na HDP v EÚ. Tento podiel je najnižší vo V4 a nižší ako v Slovinsku a Estónsku,“ dodáva.
Čo sa týka nedostatku zamestnancov a schopnosti slovenskej ekonomiky nájsť uplatnenie pre nízkovzdelaných ľudí, uvádza ako príklad Nemecko. Podľa občianskeho združenia tamojšie firmy investujú do celoživotného vzdelávania dospelých oveľa viac a Slovensko patrí v tejto oblasti medzi najhoršie v EÚ.
Tvrdí tiež, že výpočty prezentované analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbertom Chovanculiakom sú zavádzaním, keďže nevychádzal z prognózovanej čistej priemernej mzdy na rok 2020, ale z roku 2018.
Chovanculiak v úvode augusta uviedol, že na základe výpočtov vychádzajúcich z návrhu Európskej sociálnej charty by minimálna mzda mala vzrásť na 572 eur. Podľa jeho slov medzi všetkými krajinami OECD však neexistuje jediná, ktorá by mala minimálnu mzdu 60 percent z tej priemernej. Okrem iného upozornil aj na to, že rizikom razantného zvyšovania minimálnej mzdy sú tiež extrémne vysoké regionálne rozdiely na Slovensku.
"Aj keby sme v roku 2020 mali minimálnu mzdu vo výške 60 percent z priemernej mzdy, čo podľa návrhu ministerstva práce mať nebudeme, stále to bude málo - hlavne s ohľadom na fakt, že aj priemerná mzda na Slovensku je v dôsledku politiky nízkych miezd podhodnotená,“ dodáva občianske združenie Pracujúca chudoba s tým, že ak by Slovensko malo podobný podiel miezd na HDP ako Slovinsko, Chorvátsko alebo Estónsko, mohla by byť priemerná mzda približne o 200 až 300 eur vyššia.
