Bratislava 15. februára (TASR) – Vládny návrh zákona o územnom plánovaní v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Právna úprava hovorí o elektronizácii, kompetenciách Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ale aj o zjednodušení procesu územného plánovania.

Návrh zákona si stanovuje za cieľ posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania. Ďalej aj profesionalizáciu štátnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním.

Predovšetkým by malo ísť o jeho elektronizáciu a digitalizáciu dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou a na to nadväzujúce zrušenie vydávania územného stanoviska prostredníctvom územného konania. "Návrh zákona špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania prostredníctvom metodických usmernení. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostávajú zachované, návrhom zákona sa dopĺňa nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu," uviedli predkladatelia.

Základom úpravy má byť elektronizácia procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby. V ňom by mali byť ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích podkladov, dokumentácií a rozhodnutí o stavebných zámeroch a overených projektových dokumentácií stavieb. Zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy má zabezpečovať informačný systém. Ten bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe. Zároveň by mal poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.

Ďalej by sa mal zjednodušiť proces územného plánovania. Prispieť k tomu má zjednodušenie samotných procesných postupov. Ide o zrušenie konceptu, neprerokovávanie zadania, harmonizáciu s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na druhej strane, aj spomenutá elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území a nových územnoplánovacích dokumentáciách v jednotnej forme.

Návrh zákona reaguje aj na problémy v praxi, keď orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Návrh zákona by mal túto negatívnu prax odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich "uzamknutím" na určité, zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.

Zákon by v prípade schválenia mal byť účinný od 1. januára 2023.