Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci Európskej únie (EÚ) patrí Slovensko medzi najmenej zadlžené národy.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Slovenské banky podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) počas 1. polroka 2013 poskytli obyvateľstvu úvery v celkovom objeme 18,61 miliardy eur. Medziročne tak poskytli o 10 % viac úverov ako v rovnakom období vlani.
V závere 1. polroka dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 2,63 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,2 %. Klienti bánk mali záujem aj o úvery na bývanie, keď ich banky počas prvých 6 mesiacov tohto roka poskytli vo výške 13,98 miliardy eur.
"Na každého obyvateľa tak aktuálne pripadá úverová suma 3439 eur. Vlani na konci prvého polroka predstavoval stav úverov pre retailových klientov v prepočte na jedného obyvateľa sumu 3123 eur a medziročne teda došlo k jej nárastu o 316 eur," konštatovala analytička Poštovej banky (PB) Eva Sadovská. Podľa jej slov tak v tomto roku idú úvery takpovediac "na dračku".
Najčastejší dôvod, prečo si idú Slováci požičať do banky, je rekonštrukcia či kúpa domu, alebo bytu. Obyvatelia si tak na tieto účely najčastejšie berú hypotéku. "Po spotrebných úveroch zase siahajú kvôli drobnejším úpravám bytov či domov, alebo kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Prostredníctvom úveru si ale Slováci nefinancujú len bývanie, ale napríklad aj nové auto. Po novom úvere siahame aj preto, aby sme si ním výhodne refinancovali nejaký iný už existujúci dlh, prípadne, aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho," objasnila Sadovská.
Najviac bankám pritom v tomto roku dlžia Bratislavčania. V priemere si požičiavajú až päťnásobne vyššie sumy ako klienti z ostatných regiónov Slovenska. "Pre väčšinu obyvateľov Bratislavského kraja je sporenie si na nové bývanie behom na dlhú trať, a preto pri financovaní kúpy nehnuteľnosti siahajú častejšie po úvere na bývanie,“ doplnila Sadovská.
Dôvodom, prečo sa ľudia z iných regiónov zadlžujú menej, je najmä vysoká nezamestnanosť a o desiatky percent nižšie platy ako v hlavnom meste. "Pre mnohých obyvateľov zvyšných regiónov Slovenska tak nasporenie potrebných finančných prostriedkov na menšiu rekonštrukciu či predmety dlhodobej spotreby môže predstavovať problém a jednou z možností, ako si ich zabezpečiť, je požiadať banku o spotrebný úver," dodala Sadovská.
Štatistiky NBS však ukazujú, že Slováci majú v bankách stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Hoci dnešný stav úverov obyvateľstva je asi šesťnásobne vyšší ako na začiatku milénia, stav vkladov obyvateľstva v bankách aj naďalej prevyšuje stav úverov. Podľa výpočtov Poštovej banky na 100 eur v banke obyvateľom vložených pripadá 73 eur z banky klientom požičaných.
Aj v rámci Európskej únie (EÚ) patrí Slovensko medzi najmenej zadlžené národy. Menej ako Slováci dlžia v prepočte na hlavu napríklad Rumuni alebo Bulhari. Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania.
V závere 1. polroka dlžili Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 2,63 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,2 %. Klienti bánk mali záujem aj o úvery na bývanie, keď ich banky počas prvých 6 mesiacov tohto roka poskytli vo výške 13,98 miliardy eur.
"Na každého obyvateľa tak aktuálne pripadá úverová suma 3439 eur. Vlani na konci prvého polroka predstavoval stav úverov pre retailových klientov v prepočte na jedného obyvateľa sumu 3123 eur a medziročne teda došlo k jej nárastu o 316 eur," konštatovala analytička Poštovej banky (PB) Eva Sadovská. Podľa jej slov tak v tomto roku idú úvery takpovediac "na dračku".
Najčastejší dôvod, prečo si idú Slováci požičať do banky, je rekonštrukcia či kúpa domu, alebo bytu. Obyvatelia si tak na tieto účely najčastejšie berú hypotéku. "Po spotrebných úveroch zase siahajú kvôli drobnejším úpravám bytov či domov, alebo kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Prostredníctvom úveru si ale Slováci nefinancujú len bývanie, ale napríklad aj nové auto. Po novom úvere siahame aj preto, aby sme si ním výhodne refinancovali nejaký iný už existujúci dlh, prípadne, aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho," objasnila Sadovská.
Najviac bankám pritom v tomto roku dlžia Bratislavčania. V priemere si požičiavajú až päťnásobne vyššie sumy ako klienti z ostatných regiónov Slovenska. "Pre väčšinu obyvateľov Bratislavského kraja je sporenie si na nové bývanie behom na dlhú trať, a preto pri financovaní kúpy nehnuteľnosti siahajú častejšie po úvere na bývanie,“ doplnila Sadovská.
Dôvodom, prečo sa ľudia z iných regiónov zadlžujú menej, je najmä vysoká nezamestnanosť a o desiatky percent nižšie platy ako v hlavnom meste. "Pre mnohých obyvateľov zvyšných regiónov Slovenska tak nasporenie potrebných finančných prostriedkov na menšiu rekonštrukciu či predmety dlhodobej spotreby môže predstavovať problém a jednou z možností, ako si ich zabezpečiť, je požiadať banku o spotrebný úver," dodala Sadovská.
Štatistiky NBS však ukazujú, že Slováci majú v bankách stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Hoci dnešný stav úverov obyvateľstva je asi šesťnásobne vyšší ako na začiatku milénia, stav vkladov obyvateľstva v bankách aj naďalej prevyšuje stav úverov. Podľa výpočtov Poštovej banky na 100 eur v banke obyvateľom vložených pripadá 73 eur z banky klientom požičaných.
Aj v rámci Európskej únie (EÚ) patrí Slovensko medzi najmenej zadlžené národy. Menej ako Slováci dlžia v prepočte na hlavu napríklad Rumuni alebo Bulhari. Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania.
