Akadémia TASR
Všetky správy
V rámci EÚ by bolo Slovensko jednou z najviac zasiahnutých ekonomík.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (TASR) - Avizované zavedenie ciel Spojenými štátmi na dovozy z Európskej únie (EÚ), Číny, Kanady či Mexika a následných odvetných opatrení môžu spôsobiť vážne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Hrubý domáci produkt (HDP) by mohol byť na konci roka 2027 v najhoršom scenári nižší o takmer 3 % a ekonomika by stratila 20.000 pracovných miest. Citeľné straty by zaznamenali odvetvia závislé od medzinárodného obchodu, ako je priemysel, doprava a obchod. V rámci aktuálnej jarnej prognózy to odhadla Národná banka Slovenska (NBS).
V rámci EÚ by bolo Slovensko jednou z najviac zasiahnutých ekonomík. "Odhadli sme, že kumulatívne do roku 2027 by rozsiahla obchodná vojna medzi Spojenými štátmi, Kanadou, Mexikom, Čínou a EÚ mohla spôsobiť, že ekonomika bude slabšia o 2,7 %, tzn. sumu cez 3 miliardy eur. Výrazne by to oslabilo našu exportnú aktivitu, na čom je založená výkonnosť slovenskej ekonomiky, tam by bol ten výpadok dokonca až na úrovni okolo 5 miliárd eur," vyčíslil v utorok hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Vplyv na export automobiliek pôsobiacich v SR by bol podľa neho len časť problémov. "Väčšia časť problému je, že sme obchodne veľmi prepojená ekonomika s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi a táto prepojenosť v rámci obchodných reťazcov by spôsobila väčšiu časť výpadku pre Slovensko," doplnil Horváth.
Zvýšenie ciel od 2. štvrťroka tohto roka by sa podľa výpočtov NBS v slovenskej ekonomike najviac prejavilo v budúcom roku. Rast HDP by sa v roku 2026 spomalil o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.), čo by vymazalo väčšinu očakávaného hospodárskeho rastu na úrovni 1,9 %. Inflácia by sa v takomto prípade znížila o 1,1 p. b. z aktuálne očakávaných 2,9 %.
K spomaleniu slovenskej ekonomiky by podľa NBS spomedzi odvetví najviac prispela priemyselná výroba. Jej produkcia orientovaná na vývoz totiž závisí hlavne od svetového dopytu. "V rámci priemyselnej výroby by mali byť najviac dotknuté odvetvia výroby strojov a automobilov. Utrpela by aj doprava a obchodné činnosti súvisiace s medzinárodným obchodom. Horšie sa môže dariť aj stavebníctvu," zhodnotila centrálna banka. V rovnakých odvetviach by bola najviac zasiahnutá aj zamestnanosť.
Obchodná vojna môže celkovo znížiť rast vývozu tovarov zo Slovenska o 6,2 p. b. alebo 5 miliárd eur. "Cez znížený dovoz USA priamo zo Slovenska sa tempo vývozu spomalí kumulatívne za roky 2025 až 2027 len o 0,4 p. b. Rozhodujúci vplyv 5,8 p. b. má naše nepriame prepojenie na svetový dopyt cez globálne dodávateľské reťazce," vyčíslila NBS.
Obchodná vojna vyvolaná zvýšením dovozných ciel v USA a následnými odvetnými clami by mohla viesť k celkovému zníženiu globálneho rastu o 1,2 p. b. za roky 2025 až 2027. Bežný ročný rast svetovej ekonomiky je pritom približne trojpercentný. "Narušili by sa dodávateľské väzby, zhoršila by sa produktivita. Ekonomický rast by sa znížil nielen v krajinách podliehajúcich clám, ale aj v samotných Spojených štátoch," doplnila centrálna banka.
V rámci EÚ by bolo Slovensko jednou z najviac zasiahnutých ekonomík. "Odhadli sme, že kumulatívne do roku 2027 by rozsiahla obchodná vojna medzi Spojenými štátmi, Kanadou, Mexikom, Čínou a EÚ mohla spôsobiť, že ekonomika bude slabšia o 2,7 %, tzn. sumu cez 3 miliardy eur. Výrazne by to oslabilo našu exportnú aktivitu, na čom je založená výkonnosť slovenskej ekonomiky, tam by bol ten výpadok dokonca až na úrovni okolo 5 miliárd eur," vyčíslil v utorok hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Vplyv na export automobiliek pôsobiacich v SR by bol podľa neho len časť problémov. "Väčšia časť problému je, že sme obchodne veľmi prepojená ekonomika s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi a táto prepojenosť v rámci obchodných reťazcov by spôsobila väčšiu časť výpadku pre Slovensko," doplnil Horváth.
Zvýšenie ciel od 2. štvrťroka tohto roka by sa podľa výpočtov NBS v slovenskej ekonomike najviac prejavilo v budúcom roku. Rast HDP by sa v roku 2026 spomalil o 1,6 percentuálneho bodu (p. b.), čo by vymazalo väčšinu očakávaného hospodárskeho rastu na úrovni 1,9 %. Inflácia by sa v takomto prípade znížila o 1,1 p. b. z aktuálne očakávaných 2,9 %.
K spomaleniu slovenskej ekonomiky by podľa NBS spomedzi odvetví najviac prispela priemyselná výroba. Jej produkcia orientovaná na vývoz totiž závisí hlavne od svetového dopytu. "V rámci priemyselnej výroby by mali byť najviac dotknuté odvetvia výroby strojov a automobilov. Utrpela by aj doprava a obchodné činnosti súvisiace s medzinárodným obchodom. Horšie sa môže dariť aj stavebníctvu," zhodnotila centrálna banka. V rovnakých odvetviach by bola najviac zasiahnutá aj zamestnanosť.
Obchodná vojna môže celkovo znížiť rast vývozu tovarov zo Slovenska o 6,2 p. b. alebo 5 miliárd eur. "Cez znížený dovoz USA priamo zo Slovenska sa tempo vývozu spomalí kumulatívne za roky 2025 až 2027 len o 0,4 p. b. Rozhodujúci vplyv 5,8 p. b. má naše nepriame prepojenie na svetový dopyt cez globálne dodávateľské reťazce," vyčíslila NBS.
Obchodná vojna vyvolaná zvýšením dovozných ciel v USA a následnými odvetnými clami by mohla viesť k celkovému zníženiu globálneho rastu o 1,2 p. b. za roky 2025 až 2027. Bežný ročný rast svetovej ekonomiky je pritom približne trojpercentný. "Narušili by sa dodávateľské väzby, zhoršila by sa produktivita. Ekonomický rast by sa znížil nielen v krajinách podliehajúcich clám, ale aj v samotných Spojených štátoch," doplnila centrálna banka.
