Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prognózy NBS vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v budúcom roku účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. decembra (TASR) - Ekonomika SR by v roku 2023 mohla vzrásť o 1,5 %, v roku 2024 o 3 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť úroveň 10 %, v roku 2024 by mohla byť okolo úrovne 9 %. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii pri predstavení prognózy "Ekonomický vývoj a menový vývoj - zima 2022" guvernér NBS Peter Kažimír, za účasti viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora.
"V budúcom roku by naša ekonomika mohla rásť okolo úrovne 1,5 %. V ďalšom roku, v roku 2024, by to mohlo byť vo výške 3 %. Predpokladáme, že tento rok skončíme s priemernou infláciou okolo 12 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť iba 10 %, čo je významný rozdiel oproti jesennej prognóze. V ďalších rokoch to stále nevidíme ružovo, v roku 2024 by priemerná inflácia mala byť niekde okolo úrovne 9 %," spresnil Kažimír.
"V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali aj s plynom, aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností. To je relatívne veľa. Ide len o to, ako to rozložíme v čase. Čím menej dáme v súčasnosti, o to viac budeme musieť dávať v budúcnosti," upozornil Ódor.
Podľa prognózy NBS vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v budúcom roku účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva. Vládne opatrenia zamedzujú výraznému nárastu životných nákladov pre domácnosti, čím pravdepodobne odvrátia pokles ekonomiky, reálnych príjmov a kúpyschopnosti obyvateľstva v budúcom roku.
Vládne zásahy však majú podľa odhadu centrálnej banky cenu v podobe ťarchy na verejné financie a zvýšenej neistoty týkajúcej sa vývoja v ďalších rokoch. Do roku 2025 čaká domácnosti výrazné zvýšenie účtov za energie na základe trhových cien energií, ak tie zostanú na vysokých úrovniach. Podľa NBS však stav verejných financií neumožňuje, aby vláda dlhodobo kompenzovala veľké rozdiely medzi trhovými a spotrebiteľskými cenami energií.
Verejný dlh by sa mal podľa prognózy NBS v nasledujúcich rokoch aj bez ďalších opatrení držať blízko hranice 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). V nasledujúcich rokoch očakáva centrálna banka zhoršenie hospodárenia verejného sektora. Deficit by mal byť v roku 2023 na úrovni 5,9 % HDP a v roku 2024 až 5,5 % HDP, a to vplyvom opatrení na zmiernenie energetickej krízy a vysokej inflácie, ako aj vysokým rozsahom permanentných opatrení vlády.
V budúcom roku dlh podľa centrálnej banky ešte mierne klesne, ale NBS následne opäť predpokladá nárast dlhu z dôvodu vysokého očakávaného deficitu. V roku 2023 však môže byť podľa NBS opätovne zavedená dlhová brzda, ktorá by mohla klásť požiadavky na nižší dlh.
Výhľad ekonomického vývoja zostáva podľa centrálnej banky obklopený naďalej vysokou neistotou nad rámec vládnych politík. Dosah vojny na Ukrajine predstavuje najväčšie riziko pre ekonomiku. S tým je spojená otázka, ako si Európa poradí s energetickou krízou.
"V budúcom roku by naša ekonomika mohla rásť okolo úrovne 1,5 %. V ďalšom roku, v roku 2024, by to mohlo byť vo výške 3 %. Predpokladáme, že tento rok skončíme s priemernou infláciou okolo 12 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť iba 10 %, čo je významný rozdiel oproti jesennej prognóze. V ďalších rokoch to stále nevidíme ružovo, v roku 2024 by priemerná inflácia mala byť niekde okolo úrovne 9 %," spresnil Kažimír.
"V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali aj s plynom, aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností. To je relatívne veľa. Ide len o to, ako to rozložíme v čase. Čím menej dáme v súčasnosti, o to viac budeme musieť dávať v budúcnosti," upozornil Ódor.
Podľa prognózy NBS vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v budúcom roku účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva. Vládne opatrenia zamedzujú výraznému nárastu životných nákladov pre domácnosti, čím pravdepodobne odvrátia pokles ekonomiky, reálnych príjmov a kúpyschopnosti obyvateľstva v budúcom roku.
Vládne zásahy však majú podľa odhadu centrálnej banky cenu v podobe ťarchy na verejné financie a zvýšenej neistoty týkajúcej sa vývoja v ďalších rokoch. Do roku 2025 čaká domácnosti výrazné zvýšenie účtov za energie na základe trhových cien energií, ak tie zostanú na vysokých úrovniach. Podľa NBS však stav verejných financií neumožňuje, aby vláda dlhodobo kompenzovala veľké rozdiely medzi trhovými a spotrebiteľskými cenami energií.
Verejný dlh by sa mal podľa prognózy NBS v nasledujúcich rokoch aj bez ďalších opatrení držať blízko hranice 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). V nasledujúcich rokoch očakáva centrálna banka zhoršenie hospodárenia verejného sektora. Deficit by mal byť v roku 2023 na úrovni 5,9 % HDP a v roku 2024 až 5,5 % HDP, a to vplyvom opatrení na zmiernenie energetickej krízy a vysokej inflácie, ako aj vysokým rozsahom permanentných opatrení vlády.
V budúcom roku dlh podľa centrálnej banky ešte mierne klesne, ale NBS následne opäť predpokladá nárast dlhu z dôvodu vysokého očakávaného deficitu. V roku 2023 však môže byť podľa NBS opätovne zavedená dlhová brzda, ktorá by mohla klásť požiadavky na nižší dlh.
Výhľad ekonomického vývoja zostáva podľa centrálnej banky obklopený naďalej vysokou neistotou nad rámec vládnych politík. Dosah vojny na Ukrajine predstavuje najväčšie riziko pre ekonomiku. S tým je spojená otázka, ako si Európa poradí s energetickou krízou.
