Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zároveň bude oproti jarnej predikcii NBS pomalší rast hrubého domáceho produktu (HDP).
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. júna (TASR) - Ceny na Slovensku by tento rok mali vzrásť o viac ako 10 % a v budúcom roku to bude ešte o jeden percentuálny bod viac. Vysoká inflácia bude sprevádzaná oslabením ekonomického rastu, ktorý by sa mal v tomto a v budúcom roku znížiť na 1,4 % a 1,9 %. Pri predstavení novej strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) to uviedol jej guvernér Peter Kažimír.
"Inflácia bude vyššia, ako sme pôvodne očakávali a bude to aj v tomto, pravdepodobne aj v budúcom roku dvojciferné číslo," povedal Kažimír. Odhad inflácie na budúci rok však ráta so zvyšovaním cien plynu pre domácnosti podľa platného regulačného vzorca a nie je v ňom zakomponovaný možný miernejší rast cien zemného plynu avizovaný ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS).
Práve ceny plynu majú významný vplyv na celkový rast spotrebiteľských cien. "Za predpokladu, že sa vo svete rast cien energií spomalí, prípadne dôjde k miernemu poklesu, regulované ceny by mohli mierne poklesnúť, ale až v roku 2024," upozornil Kažimír. Cenové tlaky v prípade tovarov a služieb by mohli slabnúť už počas budúceho roka, no na výrazný pokles inflácie si podľa Kažimíra budeme musieť počkať až do roku 2024.
Zároveň bude oproti jarnej predikcii NBS pomalší rast hrubého domáceho produktu (HDP). Ten by mal v tomto roku vzrásť o 1,4 % a v roku 2023 o 1,9 % namiesto pôvodne odhadovaných dvoch až troch percent. Pozitívnejšie vidí NBS rast ekonomiky v roku 2024, ktorý by mal dosiahnuť 3,5. V tomto a pravdepodobne aj v budúcom roku budú podľa Kažimíra klesať reálne mzdy.
Vývoj ekonomiky závisí od vývoja vojny na Ukrajine a od politických rozhodnutí, ktoré sú s týmto konfliktom spojené. Pokiaľ by napríklad došlo k prerušení dodávok ruského plynu, mohla by byť inflácia ešte vyššia, ako aktuálne odhadla NBS, a ekonomika by mohla spadnúť do recesie.
Slovenská ekonomika bude v nasledujúcich rokoch pod tlakom vysokých cien, rastúcich úrokových sadzieb, nízkej investičnej aktivity a tiež aj pomerne vysokého rastu nominálnych miezd. Tie by mali v tomto roku vzrásť podľa odhadov NBS o 8,2 % a v budúcom roku o 9,6 %. Na zachovanie ekonomického rastu je treba lepšie využívať prostriedky EÚ. V ich čerpaní patrí Slovensko dlhodobo k najhorším krajinám.
"Inflácia bude vyššia, ako sme pôvodne očakávali a bude to aj v tomto, pravdepodobne aj v budúcom roku dvojciferné číslo," povedal Kažimír. Odhad inflácie na budúci rok však ráta so zvyšovaním cien plynu pre domácnosti podľa platného regulačného vzorca a nie je v ňom zakomponovaný možný miernejší rast cien zemného plynu avizovaný ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS).
Práve ceny plynu majú významný vplyv na celkový rast spotrebiteľských cien. "Za predpokladu, že sa vo svete rast cien energií spomalí, prípadne dôjde k miernemu poklesu, regulované ceny by mohli mierne poklesnúť, ale až v roku 2024," upozornil Kažimír. Cenové tlaky v prípade tovarov a služieb by mohli slabnúť už počas budúceho roka, no na výrazný pokles inflácie si podľa Kažimíra budeme musieť počkať až do roku 2024.
Zároveň bude oproti jarnej predikcii NBS pomalší rast hrubého domáceho produktu (HDP). Ten by mal v tomto roku vzrásť o 1,4 % a v roku 2023 o 1,9 % namiesto pôvodne odhadovaných dvoch až troch percent. Pozitívnejšie vidí NBS rast ekonomiky v roku 2024, ktorý by mal dosiahnuť 3,5. V tomto a pravdepodobne aj v budúcom roku budú podľa Kažimíra klesať reálne mzdy.
Vývoj ekonomiky závisí od vývoja vojny na Ukrajine a od politických rozhodnutí, ktoré sú s týmto konfliktom spojené. Pokiaľ by napríklad došlo k prerušení dodávok ruského plynu, mohla by byť inflácia ešte vyššia, ako aktuálne odhadla NBS, a ekonomika by mohla spadnúť do recesie.
Slovenská ekonomika bude v nasledujúcich rokoch pod tlakom vysokých cien, rastúcich úrokových sadzieb, nízkej investičnej aktivity a tiež aj pomerne vysokého rastu nominálnych miezd. Tie by mali v tomto roku vzrásť podľa odhadov NBS o 8,2 % a v budúcom roku o 9,6 %. Na zachovanie ekonomického rastu je treba lepšie využívať prostriedky EÚ. V ich čerpaní patrí Slovensko dlhodobo k najhorším krajinám.
