Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inflácia výrazne poklesla, na čo malo podľa Kažimíra vplyv aj 1,5 roka trvajúce sprísňovanie menovej politiky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. júna (TASR) - Národná banka Slovenska (NBS) očakáva v tomto a budúcom roku rast slovenskej ekonomiky na úrovni 3 %. Inflácia by mala ku koncu tohto roka klesnúť na medziročnej úrovni k 2 %. Priemerná inflácia za rok 2024 bude na úrovni 3 %. V nasledujúcich dvoch rokoch sa však očakáva mierne zrýchlenie rastu cien, dôvodom budú vyššie ceny energií v dôsledku ukončenia dotovania cien energií pre domácnosti. Uviedol to vo štvrtok pri predstavení letnej prognózy ekonomického a menového vývoja guvernér NBS Peter Kažimír.
"V tomto a budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni okolo 3 %, čo v porovnaní s priemerom eurozóny je skoro trikrát vyššie číslo, ako je priemer eurozóny ako taký," uviedol Kažimír. Doplnil, že slovenská ekonomika sa dokázala vyrovnať s následkami vysokej inflácie a rástla nad očakávania nielen v minulom roku, ale aj začiatkom tohto roka.
Podľa Kažimíra životná úroveň po troch rokoch kríz bude citeľne rásť. Po minuloročnom prepade reálnych príjmov NBS očakáva tento rok rast reálnych príjmov o vyše 4 %. Miera nezamestnanosti pritom klesla na historicky najnižšiu úroveň. Očakávaný mierny rast zamestnanosti by ju podľa odhadov NBS mal ešte znížiť a zároveň tlačiť mzdy smerom nahor.
Vplyv na trh práce mal však početný odchod ľudí do predčasného dôchodku, ktorý znížil zamestnanosť v ekonomike a prehĺbil nedostatok pracovnej sily. "Ešte stále vidíme väčší počet odchodov do predčasného dôchodku, ako sme očakávali. To nám znižuje dostupných ľudí na pracovnom trhu a zvyšuje pnutie na pracovnom trhu," priblížil hlavný ekonóm NBS Reiner Martin.
Inflácia výrazne poklesla, na čo malo podľa Kažimíra vplyv aj 1,5 roka trvajúce sprísňovanie menovej politiky. V nasledujúcich dvoch rokoch však NBS očakáva mierne zrýchlenie inflačného vývoja ceny energií po ukončení ich dotovania pre domácnosti. Do cien služieb a potravín by sa mal preniesť podľa odhadov aj dynamický rast miezd. Tlačiť na zvyšovanie cien môžu aj konsolidačné opatrenia verejných financií.
V roku 2024 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). To zodpovedá medziročnému zhoršeniu o takmer jeden percentuálny bod HDP. K nárastu deficitu podľa NBS prispejú najmä silný rast sociálnych výdavkov, očakávané dodávky vojenskej techniky či rastúce úrokové náklady. Dlh verejného sektora by mal v tomto roku dosiahnuť 57,6 % HDP.
"V tomto a budúcom roku očakávame ekonomický rast na úrovni okolo 3 %, čo v porovnaní s priemerom eurozóny je skoro trikrát vyššie číslo, ako je priemer eurozóny ako taký," uviedol Kažimír. Doplnil, že slovenská ekonomika sa dokázala vyrovnať s následkami vysokej inflácie a rástla nad očakávania nielen v minulom roku, ale aj začiatkom tohto roka.
Podľa Kažimíra životná úroveň po troch rokoch kríz bude citeľne rásť. Po minuloročnom prepade reálnych príjmov NBS očakáva tento rok rast reálnych príjmov o vyše 4 %. Miera nezamestnanosti pritom klesla na historicky najnižšiu úroveň. Očakávaný mierny rast zamestnanosti by ju podľa odhadov NBS mal ešte znížiť a zároveň tlačiť mzdy smerom nahor.
Vplyv na trh práce mal však početný odchod ľudí do predčasného dôchodku, ktorý znížil zamestnanosť v ekonomike a prehĺbil nedostatok pracovnej sily. "Ešte stále vidíme väčší počet odchodov do predčasného dôchodku, ako sme očakávali. To nám znižuje dostupných ľudí na pracovnom trhu a zvyšuje pnutie na pracovnom trhu," priblížil hlavný ekonóm NBS Reiner Martin.
Inflácia výrazne poklesla, na čo malo podľa Kažimíra vplyv aj 1,5 roka trvajúce sprísňovanie menovej politiky. V nasledujúcich dvoch rokoch však NBS očakáva mierne zrýchlenie inflačného vývoja ceny energií po ukončení ich dotovania pre domácnosti. Do cien služieb a potravín by sa mal preniesť podľa odhadov aj dynamický rast miezd. Tlačiť na zvyšovanie cien môžu aj konsolidačné opatrenia verejných financií.
V roku 2024 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni 5,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). To zodpovedá medziročnému zhoršeniu o takmer jeden percentuálny bod HDP. K nárastu deficitu podľa NBS prispejú najmä silný rast sociálnych výdavkov, očakávané dodávky vojenskej techniky či rastúce úrokové náklady. Dlh verejného sektora by mal v tomto roku dosiahnuť 57,6 % HDP.
