Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schodok očakávajú mierne nižší, na úrovni 4,5 % HDP.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) - Plánovaný deficit verejných financií na budúci rok vo výške 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) je splniteľný. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnej analýze návrhu rozpočtu verejnej správy SR na roky 2025 - 2027. Schodok dokonca očakávajú mierne nižší, na úrovni 4,5 % HDP.
Oproti vládou očakávanej skutočnosti v tomto roku by mal deficit budúci rok podľa rozpočtu klesnúť o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.). K dosiahnutiu tohto cieľa prispeje najmä balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v celkovej výške 1,9 % HDP.
V tejto súvislosti analytici upozornili, že prijatý konsolidačný balíček je čiastočne rozpočtovaný aj na nové výdavkové tituly. Poukázali na to, že aj keď je Slovensko jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, je zároveň jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. Cielený deficit je pritom stále druhým najvyšším v rámci eurozóny.
V ďalších dvoch rokoch sú ciele rozpočtu nastavené na postupné znižovanie schodku o 1 p. b. a 0,7 p. b., zatiaľ však bez špecifikovaných opatrení. "Na dosiahnutie cieľov je potrebné v roku 2026 prijať ďalšie opatrenia vo výške 0,4 % HDP a v roku 2027 dodatočných 1,5 % HDP. Bez týchto opatrení rozpočet pre roky 2025 a 2026 uvažuje s deficitmi na úrovni 4,2 %, resp. 4,9 % HDP," vyčíslili analytici.
V prípade dosiahnutia rozpočtových cieľov by sa mal verejný dlh Slovenska stabilizovať na úrovni 60,5 % HDP v roku 2027, čo je približne 10 p. b. nad hornou hranicou dlhovej brzdy. Ak sa dodatočné opatrenia nepodarí prijať, rozdiel oproti hornej hranici dlhovej brzdy by mohol dosiahnuť viac ako 15 p. b.
Scenár NBS predpokladá podľa analytikov v roku 2024 nižší deficit v porovnaní s očakávaniami rozpočtu o 0,2 p. b., a to 5,6 % HDP. Podobne pozitívnejšie vnímajú aj schodok na rok 2025, ktorý očakávajú lepší rovnako o 0,2 p. b. na úrovni 4,5 % HDP. "Obdobne ako v aktuálnom roku, pozitívne riziká sú vnímané v nižšom čerpaní bežných výdavkov, pričom významné pozitívne riziko v roku 2025 pramení z nižších armádnych investícií. Tie budú v budúcom roku výrazne ovplyvnené dodávkami vojenskej techniky, ktoré sa v deficite zaznamenávajú až v momente príchodu na územie Slovenska," priblížili ekonómovia.
Negatívne riziko v roku 2025 predstavujú podľa nich nižšie daňové príjmy, prameniace z horších makroekonomických predpokladov a nenaplnenie očakávaného vplyvu konsolidačných opatrení. "V scenári NBS vidíme najvýznamnejšie negatívne riziko najmä na príjmovej strane, kde môže z rôznych dôvodov prísť k nižšiemu ako očakávanému rastu príjmov. Negatívne riziko vidíme tiež na niektorých výdavkových tituloch, najmä výdavkoch sociálneho zabezpečenia a mzdách," doplnili analytici.
Zdôraznili, že efektívne čerpanie eurofondov by podporilo ekonomiku aj ozdravenie verejných financií. "Využívanie prostriedkov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti by pomohlo priniesť rastový impulz do ekonomiky. Slabý nábeh čerpania na začiatku súčasného programového obdobia je fenoménom viacerých krajín, no aj v tomto porovnaní je Slovensko v súčasnosti pozadu," upozornili.
vjo
Oproti vládou očakávanej skutočnosti v tomto roku by mal deficit budúci rok podľa rozpočtu klesnúť o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.). K dosiahnutiu tohto cieľa prispeje najmä balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v celkovej výške 1,9 % HDP.
V tejto súvislosti analytici upozornili, že prijatý konsolidačný balíček je čiastočne rozpočtovaný aj na nové výdavkové tituly. Poukázali na to, že aj keď je Slovensko jednou z ôsmich krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok, je zároveň jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. Cielený deficit je pritom stále druhým najvyšším v rámci eurozóny.
V ďalších dvoch rokoch sú ciele rozpočtu nastavené na postupné znižovanie schodku o 1 p. b. a 0,7 p. b., zatiaľ však bez špecifikovaných opatrení. "Na dosiahnutie cieľov je potrebné v roku 2026 prijať ďalšie opatrenia vo výške 0,4 % HDP a v roku 2027 dodatočných 1,5 % HDP. Bez týchto opatrení rozpočet pre roky 2025 a 2026 uvažuje s deficitmi na úrovni 4,2 %, resp. 4,9 % HDP," vyčíslili analytici.
V prípade dosiahnutia rozpočtových cieľov by sa mal verejný dlh Slovenska stabilizovať na úrovni 60,5 % HDP v roku 2027, čo je približne 10 p. b. nad hornou hranicou dlhovej brzdy. Ak sa dodatočné opatrenia nepodarí prijať, rozdiel oproti hornej hranici dlhovej brzdy by mohol dosiahnuť viac ako 15 p. b.
Scenár NBS predpokladá podľa analytikov v roku 2024 nižší deficit v porovnaní s očakávaniami rozpočtu o 0,2 p. b., a to 5,6 % HDP. Podobne pozitívnejšie vnímajú aj schodok na rok 2025, ktorý očakávajú lepší rovnako o 0,2 p. b. na úrovni 4,5 % HDP. "Obdobne ako v aktuálnom roku, pozitívne riziká sú vnímané v nižšom čerpaní bežných výdavkov, pričom významné pozitívne riziko v roku 2025 pramení z nižších armádnych investícií. Tie budú v budúcom roku výrazne ovplyvnené dodávkami vojenskej techniky, ktoré sa v deficite zaznamenávajú až v momente príchodu na územie Slovenska," priblížili ekonómovia.
Negatívne riziko v roku 2025 predstavujú podľa nich nižšie daňové príjmy, prameniace z horších makroekonomických predpokladov a nenaplnenie očakávaného vplyvu konsolidačných opatrení. "V scenári NBS vidíme najvýznamnejšie negatívne riziko najmä na príjmovej strane, kde môže z rôznych dôvodov prísť k nižšiemu ako očakávanému rastu príjmov. Negatívne riziko vidíme tiež na niektorých výdavkových tituloch, najmä výdavkoch sociálneho zabezpečenia a mzdách," doplnili analytici.
Zdôraznili, že efektívne čerpanie eurofondov by podporilo ekonomiku aj ozdravenie verejných financií. "Využívanie prostriedkov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti by pomohlo priniesť rastový impulz do ekonomiky. Slabý nábeh čerpania na začiatku súčasného programového obdobia je fenoménom viacerých krajín, no aj v tomto porovnaní je Slovensko v súčasnosti pozadu," upozornili.
vjo
