Bratislava 1. júla (TASR) – V druhom dôchodkovom pilieri by sa mali zabezpečiť vyššie čisté výnosy pre občanov. Okrem toho by sa mala upraviť aj poplatková politika, zaviesť investičné benchmarky či zohľadniť životný cyklus. Vyplýva to z analýzy, ktorú pripravila Národná banka Slovenska (NBS) na základe uznesenia parlamentu prijatého v minulom roku. Niektoré zmeny by sa pritom mohli ukotviť aj do Ústavy SR.

Podľa NBS má druhý dôchodkový pilier na Slovensku význam, ale potrebuje zmeny. „Slovensko pri starnutí populácie potrebuje druhý pilier, ale potrebuje zmeny vo viacerých oblastiach. Dôležité je, aké sú počiatočné nastavenia, kto vstupuje do druhého piliera a s akou investičnou stratégiou. Myslíme si, že štát môže urobiť viac v tom, aby nastavenia boli v prospech dlhodobého investovania a sporiteľa," skonštatoval v stredu na stretnutí s médiami viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Okrem toho by sa mali upraviť stratégie investovania, ale aj poplatková politika. "Je kľúčové, aby všetky tri piliere, aspoň nejaké záchytné body, boli v ústavnom zákone. Najväčšou pliagou pre druhý pilier boli časté legislatívne zmeny, ktoré znemožňovali robiť konzistentne nejakú investičnú stratégiu," myslí si Ódor. Podľa neho by mala byť politická zhoda na kľúčových prvkov. "Ja si myslím, že by mohlo byť ústavne zakotvené nejaké minimálne percento, koľko odvodov by smerovalo do druhého piliera. Potom by mali byť mantinely pre investičné stratégie a malo by sa tam dostať aj niečo z prvotných nastavení, aby aj tí občania, ktorí veľmi investovaniu nerozumejú, aby nemuseli robiť aktívne kroky, ale aby profitovali zo systému," vymenoval Ódor jeho názor na zmeny, ktoré by sa mali pri druhom pilieri ukotviť do Ústavy SR.

Analýza NBS poukázala na viaceré nedostatky druhého dôchodkového piliera. Celkovo sa v ňom totiž za posledných 15 rokov uskutočnilo 44 legislatívnych zmien, z toho približne sedem prinieslo v systéme zásadné zmeny. Aj z hľadiska zhodnotenia nesplnil druhý pilier očakávané výnosy. Priemerné zhodnotenie bolo na úrovni 1,58 % a bolo nižšie ako priemerná miera inflácie. Najlepšie zhodnotenie pritom dosiahli indexové fondy, a to 5,3 %. Zhodnotenie v akciových fondoch bolo priemerne vo výške dvoch percent, v prípade zmiešaných fondov 1,5 % a pri dlhopisových fondoch bolo na úrovni 1,1 %. "Spätne, keď sa pozeráme, boli pomerne časté zmeny v legislatíve. Druhý pilier ako celok dosiahol pomerne nízku výkonnosť," podotkol riaditeľ odboru finančnej stability v NBS Marek Ličák.



Problémom sa javí aj to, že najväčšiu položku pre sporiteľov predstavuje odplata za správu majetku a druhou najvýznamnejšou položkou je odplata za zhodnotenie.

„Čo vnímame ako problém je, že za posledné roky výraznejšie rástli tzv. pasívne investičné stratégie, kde v podstate správcovské spoločnosti len investujú do hotových produktov. Ako problém vnímame to, že úroveň poplatkov je na rovnakej úrovni pri pasívnych fondoch ako pri aktívnych fondoch. V tomto vidíme priestor na úpravu," doplnil Ličák.