Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri odhade vplyvu zníženia dodávok plynu o 20 % vychádzala NBS z predpokladu, že rovnakou mierou dôjde k zníženiu finálnej produkcie v uvedených štyroch najnáročnejších odvetviach.
Autor TASR
Bratislava 3. apríla (TASR) – Prípadné zrušenie dodávok zemného plynu z Ruska a jeho náhrada z iných zdrojov môže priniesť okrem rastu cien plynu aj pokles celkových dodávok. Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej jarnej prognóze ekonomického vývoja odhaduje, že pri 20 % výpadku zemného plynu sa úroveň reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) môže znížiť o 0,6 až 1,4 %.
Najvyššiu priamu aj nepriamu náročnosť na zemný plyn dosahuje výroba chemikálií a chemických výrobkov, nasleduje výroba elektrickej energie, pary a chladného vzduchu, ostatné nekovové minerálne výrobky a základné kovy. Priame dodávky zemného plynu do uvedených štyroch odvetví tvorili 42 % z celkovej spotreby plynu v ekonomike.
Pri odhade vplyvu zníženia dodávok plynu o 20 % vychádzala NBS z predpokladu, že rovnakou mierou dôjde k zníženiu finálnej produkcie v uvedených štyroch najnáročnejších odvetviach. "V predstavenom negatívnom scenári je dobrou správou, že odvetvia najnáročnejšie na zemný plyn sú relatívne menej náročné na pridanú hodnotu," uviedla NBS. To zmierňuje výpadok HDP na úroveň 1,4 %.
V odhade sa pracuje s 2,8-násobným zvýšením ceny plynu v priemere za prognózované obdobie. Podiel výdavkov na plyn, pôvodne dosahujúci 2 % z HDP v bežných cenách z roku 2020, sa viac ako zdvojnásobí. Zvýšenie ceny zemného plynu má vplyv aj na ceny priemyselných výrobcov. Index cien priemyselných výrobcov by sa zvýšil o 1,9 %, pričom štyri odvetvia najnáročnejšie na plyn prispievajú vyše polovicou k nárastu, i keď majú podiel len 10 % na celkovej produkcii ekonomiky.
Prispôsobenie firiem obmedzeniam na trhu s plynom nebude okamžité. Následne by ekonomika podľa NBS mala byť schopná zvládnuť zvažovaný výpadok zemného plynu, najmä ak by sa cielene pomohlo najviac zasiahnutým odvetviam a nízkopríjmovým domácnostiam. Rizikom je podľa NBS výraznejšie zníženie dovozu plynu, rozšírenie výpadkov produkcie aj do odvetví menej závislých od zemného plynu alebo vyšší podiel výdavkov na plyn pri jeho vyššej cene. Znamenalo by to výraznejší pokles ekonomickej aktivity a prudší nárast cien.
Najvyššiu priamu aj nepriamu náročnosť na zemný plyn dosahuje výroba chemikálií a chemických výrobkov, nasleduje výroba elektrickej energie, pary a chladného vzduchu, ostatné nekovové minerálne výrobky a základné kovy. Priame dodávky zemného plynu do uvedených štyroch odvetví tvorili 42 % z celkovej spotreby plynu v ekonomike.
Pri odhade vplyvu zníženia dodávok plynu o 20 % vychádzala NBS z predpokladu, že rovnakou mierou dôjde k zníženiu finálnej produkcie v uvedených štyroch najnáročnejších odvetviach. "V predstavenom negatívnom scenári je dobrou správou, že odvetvia najnáročnejšie na zemný plyn sú relatívne menej náročné na pridanú hodnotu," uviedla NBS. To zmierňuje výpadok HDP na úroveň 1,4 %.
V odhade sa pracuje s 2,8-násobným zvýšením ceny plynu v priemere za prognózované obdobie. Podiel výdavkov na plyn, pôvodne dosahujúci 2 % z HDP v bežných cenách z roku 2020, sa viac ako zdvojnásobí. Zvýšenie ceny zemného plynu má vplyv aj na ceny priemyselných výrobcov. Index cien priemyselných výrobcov by sa zvýšil o 1,9 %, pričom štyri odvetvia najnáročnejšie na plyn prispievajú vyše polovicou k nárastu, i keď majú podiel len 10 % na celkovej produkcii ekonomiky.
Prispôsobenie firiem obmedzeniam na trhu s plynom nebude okamžité. Následne by ekonomika podľa NBS mala byť schopná zvládnuť zvažovaný výpadok zemného plynu, najmä ak by sa cielene pomohlo najviac zasiahnutým odvetviam a nízkopríjmovým domácnostiam. Rizikom je podľa NBS výraznejšie zníženie dovozu plynu, rozšírenie výpadkov produkcie aj do odvetví menej závislých od zemného plynu alebo vyšší podiel výdavkov na plyn pri jeho vyššej cene. Znamenalo by to výraznejší pokles ekonomickej aktivity a prudší nárast cien.
