Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci má vyše 70 % respondentov prieskumu účet vedený v slovenskej banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom v SR, len menej ako tretina nemala žiadny problém s bankovým účtom.
Autor TASR
Bratislava 14. novembra (TASR) - Firmy podnikajúce s kryptomenami považujú za najväčšie prekážky na rozvoj podnikania na Slovensku chýbajúcu právnu úpravu, problémy s vedením bankového účtu v slovenských bankách a vysoké daňové zaťaženie. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS). Tá nad firmami v tomto sektore zatiaľ nevykonáva dohľad, nie je však vylúčené, že sa tento stav zmení, informovala NBS.
"Trh s kryptoaktívami sa v posledných rokoch výrazne rozvíja aj na Slovensku. S tým súvisí aj nárast počtu poskytovateľov kryptoaktív a súvisiacich služieb. Nad nimi však Národná banka Slovenska nevykonáva dohľad. Nedávno zverejnený návrh európskej regulácie kryptoaktív však naznačuje, že podnikanie v oblasti kryptoaktív sa čoskoro môže stať regulovanou a dohliadanou činnosťou," uviedol hovorca NBS Peter Majer.
NBS sa rozhodla zmapovať trh s kryptoaktívami pre lepšiu prípravu na diskusie o ich európskej regulácii. Do prieskumu NBS so 45 otázkami sa zapojilo 21 spoločností. Tie za najväčšie prekážky na rozvoj podnikania v SR považujú chýbajúcu právnu úpravu, problémy s vedením bankového účtu v slovenských bankách a vysoké daňové zaťaženie.
Hoci má vyše 70 % respondentov prieskumu účet vedený v slovenskej banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom v SR, len menej ako tretina nemala žiadny problém s bankovým účtom. Až dve tretiny respondentov majú skúsenosť s tým, že im nebolo umožnené otvoriť si účet alebo že im účet slovenské banky zatvorili. Banky spravidla takéto rozhodnutia nijako neodôvodňujú. "Negatívny prístup slovenských bánk ku kryptospoločnostiam výrazne ohrozuje ich podnikanie a núti respondentov využívať služby zahraničných bánk," uviedla NBS v komentári k prieskumu.
Veľká časť respondentov je presvedčená, že jedným z dôvodov zatvárania účtov je chýbajúca právna úprava kryptoaktív v SR. Z tohto dôvodu si viac než 80 % respondentov myslí, že je potrebná regulácia tejto oblasti. Mierna väčšina z týchto subjektov podporuje maximálnu harmonizáciu regulácie kryptoaktív na úrovni Európskej únie. Inšpiráciou na budúcu reguláciu by podľa respondentov mali byť krajiny, ako Litva, Estónsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko či Francúzsko.
"Trh s kryptoaktívami sa v posledných rokoch výrazne rozvíja aj na Slovensku. S tým súvisí aj nárast počtu poskytovateľov kryptoaktív a súvisiacich služieb. Nad nimi však Národná banka Slovenska nevykonáva dohľad. Nedávno zverejnený návrh európskej regulácie kryptoaktív však naznačuje, že podnikanie v oblasti kryptoaktív sa čoskoro môže stať regulovanou a dohliadanou činnosťou," uviedol hovorca NBS Peter Majer.
NBS sa rozhodla zmapovať trh s kryptoaktívami pre lepšiu prípravu na diskusie o ich európskej regulácii. Do prieskumu NBS so 45 otázkami sa zapojilo 21 spoločností. Tie za najväčšie prekážky na rozvoj podnikania v SR považujú chýbajúcu právnu úpravu, problémy s vedením bankového účtu v slovenských bankách a vysoké daňové zaťaženie.
Hoci má vyše 70 % respondentov prieskumu účet vedený v slovenskej banke alebo pobočke zahraničnej banky so sídlom v SR, len menej ako tretina nemala žiadny problém s bankovým účtom. Až dve tretiny respondentov majú skúsenosť s tým, že im nebolo umožnené otvoriť si účet alebo že im účet slovenské banky zatvorili. Banky spravidla takéto rozhodnutia nijako neodôvodňujú. "Negatívny prístup slovenských bánk ku kryptospoločnostiam výrazne ohrozuje ich podnikanie a núti respondentov využívať služby zahraničných bánk," uviedla NBS v komentári k prieskumu.
Veľká časť respondentov je presvedčená, že jedným z dôvodov zatvárania účtov je chýbajúca právna úprava kryptoaktív v SR. Z tohto dôvodu si viac než 80 % respondentov myslí, že je potrebná regulácia tejto oblasti. Mierna väčšina z týchto subjektov podporuje maximálnu harmonizáciu regulácie kryptoaktív na úrovni Európskej únie. Inšpiráciou na budúcu reguláciu by podľa respondentov mali byť krajiny, ako Litva, Estónsko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko či Francúzsko.
