Bratislava 23. júla (TASR) - Rozdiely medzi regiónmi zostávajú naďalej vysoké a sú tak dlhodobo jednou z najväčších výziev Slovenska. V poslednom roku sa jednotlivé regióny začali mierne približovať najmä ekonomicky. V miere zamestnanosti, hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa a disponibilnom príjme sa rozdiely medzi nimi mierne znížili. Informovala o tom Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej správe o štrukturálnych výzvach aktuálneho roka.

"V miere nezamestnanosti mladých do 24 rokov, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú, sa rozdiely zväčšujú dôsledkom zhoršovania situácie na východnom Slovensku," priblížila NBS. V Bratislavskom kraji sa taktiež zmenšil rozdiel medzi bohatými a chudobnými, naopak v ostatných krajoch tento rozdiel mierne rástol. V Bratislavskom kraji podľa NBS zarábalo 20 % najbohatších 2,7-násobne viac ako 20 % najchudobnejších. Na východnom Slovensku bol tento pomer 4,2-násobný.

Životná úroveň najchudobnejších sa prepadla aj podľa ukazovateľa miery závažnej materiálnej deprivácie na východnom Slovensku, ktorá vzrástla o 2,7 percentuálneho bodu (p. b.) na 11,5 %. V súčasnosti je rozdiel medzi hodnotami tohto ukazovateľa pre Bratislavský kraj a východné Slovensko 9,8 p. b., čo predstavuje výrazný rast v porovnaní s rokom 2017, keď bol rozdiel na úrovni 1,8 p. b.

Platová nerovnosť medzi ženami a mužmi sa tento rok mierne zvýšila

Nerovnosť medzi platovým ohodnotením žien a mužov sa v roku 2024 mierne zvýšila. Platový rozdiel na Slovensku spôsobuje najmä miera vysokoškolského vzdelania žien, schopnosť ich uplatnenia na trhu či materská dovolenka a starostlivosť o deti. Rovnako má na mzdy vplyv aj zamestnanie, v ktorom pôsobia ženy a muži. Vyplýva to zo správy o štrukturálnych výzvach aktuálneho roka Národnej banky Slovenska (NBS).

"Slovensko patrí medzi krajiny Európy s najvyššou mzdovou medzerou žien a mužov, keď slovenská žena zarobí približne o 20 % menej za hodinu práce ako slovenský muž. Kým priemerné mzdy žien a mužov v Taliansku či Belgicku sú prakticky rovnaké," uviedla NBS.

Dodala, že mzdová medzera žien a mužov je na Slovensku už niekoľko rokov vysoká, čo môže súvisieť aj s dlhšou materskou dovolenkou. Skorší návrat žien na pracovný trh by podľa NBS dokázal znížiť tento platový rozdiel. Pomôcť by malo najmä nastavenie verejnej politiky v oblasti materských a rodičovských dávok či služieb vzdelávania a starostlivosti o deti, kde patria jasle a škôlky. Krajiny s vyšším podielom detí do troch rokov, ktoré navštevujú jasle, majú totiž nižšie rodové mzdové medzery.

Zo správy vyplýva, že nerovnosť je spôsobená aj malým percentom žien, ktoré zastávajú vyššie pozície vo firmách. "Slovenské ženy sú menej konkurencieschopné oproti mužom, najmä vo väčších a produktívnejších podnikoch, v odvetviach priemyslu a verejných služieb. Ďalej, najnevýhodnejšie pre zárobky žien sú stredne kvalifikované profesie s modrým golierom, ako aj stredné odborné vzdelanie," priblížila NBS.

Zároveň doplnila, že platové rozdiely sa rozširujú aj počas kariérneho rastu pri dlhšom zotrvaní v určitom zamestnaní. Najvýraznejšie mzdové znevýhodnenie pociťujú ženy vo veku od 30 do 49 rokov, keď sa venujú starostlivosti o deti.

Jedným z faktorov nižšieho ohodnotenia žien môžu byť aj kolektívne zmluvy, ktoré podľa NBS nie sú na Slovensku až také časté. "Krajiny s vyšším než 16 % pokrytím zamestnancov kolektívnymi zmluvami majú o niekoľko percentuálnych bodov nižšie rodové mzdové medzery," uzavrela.