Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavným zdrojom rizík do budúcnosti zostáva geopolitický vývoj a obavy o udržateľnosť verejných financií na Slovensku v prípade nedostatočnej konsolidácie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 5. júna (TASR) - Viaceré riziká pre slovenský finančný sektor sa v poslednom období znížili. Inflácia klesla a očakáva sa aj postupné znižovanie úrokových sadzieb. Hlavným zdrojom rizík do budúcnosti zostáva geopolitický vývoj a obavy o udržateľnosť verejných financií na Slovensku v prípade nedostatočnej konsolidácie. Vyplýva to z aktuálnej Správy o finančnej stabilite, ktorú v stredu prezentovali predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS).
Predchádzajúca správa pred polrokom bola plná rizík a neistôt, pripomenul na tlačovej konferencii člen Bankovej rady a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček. "Musím povedať, že väčšina týchto rizík sa za posledné obdobie zmiernila. Kľúčový podiel na zmiernení týchto rizík má pokles inflácie. Medziročne poklesla tak, že sa nám už začína blížiť k dlhodobému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB) a vytvára nám to priestor aj na postupný pokles úrokových sadzieb," vysvetlil.
Tento vývoj podľa neho prináša aj zlepšenie situácie domácností. "Začínajú rásť reálne mzdy, vidíme v bankách, že stúpajú úspory obyvateľstva a dokonca začínajú spotrebitelia aj viac míňať. Všetky tieto veci majú potom pozitívny efekt ako na makroekonomické ukazovatele, tak aj na stabilitu bankového sektora," priblížil Dvořáček.
Pripomenul, že NBS v minulosti často upozorňovala na riziko dvojciferných rastov hypoték. To je však nenávratne preč a situácia sa stabilizovala na úrovniach rastu okolo 3 %. "Nedošlo k nejakému dramatickému poklesu ani v nehnuteľnostiach, ani v úverovaní. Vidíme takú situáciu, ktorá sa nepodobá na prasknutie bubliny, ale skôr na mäkké pristátie," zhodnotil. Aj keď približne jedna pätina hypoték už bola refixovaná na vyššie úrokové sadzby, miera nesplácania zostáva na historicky najnižších úrovniach okolo jedného percenta a NBS neočakáva zhoršenie tohto ukazovateľa ani do budúcnosti.
Centrálna banka sleduje aj finančnú situáciu podnikov, ktorá je stabilná. Dvořáček pripustil, že nie všetkým sektorom sa darí rovnako dobre, horšie je na tom aktuálne napríklad poľnohospodárstvo. Rizikový je naďalej segment komerčných nehnuteľností, pretože je viac preúverovaný ako iné sektory. Rast úverovania podnikov sa zastavil a v apríli tohto roka dokonca došlo k jeho medziročnému zníženiu.
Bankový sektor zostáva podľa NBS naďalej odolný. V minulom roku finančné domy dosiahli rekordné zisky. "V tomto roku tu už máme bankovú daň, ktorá znižuje ziskovosť bánk, ale stále je veľmi slušná. Je tam istý, aj keď minimálny prírastok zisku aj napriek bankovej dani," priblížil Dvořáček. Banky to využívajú aj na posilnenie kapitálovej primeranosti, ktorá sa dostala na historicky najvyššie úrovne cez 20 %. Zlepšila sa aj likvidita bánk, a to vďaka nárastu vkladov a nižšej miere úverovania. "Robili sme aj záťažové stresové testy, kde sme simulovali veľmi zlú situáciu a sektor nám ostával stále veľmi, veľmi odolný," doplnil.
Predchádzajúca správa pred polrokom bola plná rizík a neistôt, pripomenul na tlačovej konferencii člen Bankovej rady a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček. "Musím povedať, že väčšina týchto rizík sa za posledné obdobie zmiernila. Kľúčový podiel na zmiernení týchto rizík má pokles inflácie. Medziročne poklesla tak, že sa nám už začína blížiť k dlhodobému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB) a vytvára nám to priestor aj na postupný pokles úrokových sadzieb," vysvetlil.
Tento vývoj podľa neho prináša aj zlepšenie situácie domácností. "Začínajú rásť reálne mzdy, vidíme v bankách, že stúpajú úspory obyvateľstva a dokonca začínajú spotrebitelia aj viac míňať. Všetky tieto veci majú potom pozitívny efekt ako na makroekonomické ukazovatele, tak aj na stabilitu bankového sektora," priblížil Dvořáček.
Pripomenul, že NBS v minulosti často upozorňovala na riziko dvojciferných rastov hypoték. To je však nenávratne preč a situácia sa stabilizovala na úrovniach rastu okolo 3 %. "Nedošlo k nejakému dramatickému poklesu ani v nehnuteľnostiach, ani v úverovaní. Vidíme takú situáciu, ktorá sa nepodobá na prasknutie bubliny, ale skôr na mäkké pristátie," zhodnotil. Aj keď približne jedna pätina hypoték už bola refixovaná na vyššie úrokové sadzby, miera nesplácania zostáva na historicky najnižších úrovniach okolo jedného percenta a NBS neočakáva zhoršenie tohto ukazovateľa ani do budúcnosti.
Centrálna banka sleduje aj finančnú situáciu podnikov, ktorá je stabilná. Dvořáček pripustil, že nie všetkým sektorom sa darí rovnako dobre, horšie je na tom aktuálne napríklad poľnohospodárstvo. Rizikový je naďalej segment komerčných nehnuteľností, pretože je viac preúverovaný ako iné sektory. Rast úverovania podnikov sa zastavil a v apríli tohto roka dokonca došlo k jeho medziročnému zníženiu.
Bankový sektor zostáva podľa NBS naďalej odolný. V minulom roku finančné domy dosiahli rekordné zisky. "V tomto roku tu už máme bankovú daň, ktorá znižuje ziskovosť bánk, ale stále je veľmi slušná. Je tam istý, aj keď minimálny prírastok zisku aj napriek bankovej dani," priblížil Dvořáček. Banky to využívajú aj na posilnenie kapitálovej primeranosti, ktorá sa dostala na historicky najvyššie úrovne cez 20 %. Zlepšila sa aj likvidita bánk, a to vďaka nárastu vkladov a nižšej miere úverovania. "Robili sme aj záťažové stresové testy, kde sme simulovali veľmi zlú situáciu a sektor nám ostával stále veľmi, veľmi odolný," doplnil.
