Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
trukturálne reformy a investície z Plánu obnovy a odolnosti SR reagujú na najväčšie výzvy slovenskej ekonomiky, NBS však upozorňuje, že vláda musí mať na pamäti aj implementačné riziká.
Autor TASR
Bratislava 19. júla (TASR) – Vplyv pandémie na ekonomiku zvýraznil slabé miesta v kvalite života na Slovensku. Zhoršujúca sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií, vplyv vojny na Ukrajine a energetická kríza predstavujú riziká pre slovenskú ekonomiku. Vyplýva to z aktuálneho materiálu Národnej banky Slovenska (NBS) Štrukturálne výzvy 2022.
NBS poukázala na to, že zdravotné výsledky sa počas pandémie ďalej zhoršovali. Hoci došlo k zlepšeniu v oblasti chudoby, príjmovej nerovnosti, ako aj príjmovej nerovnosti medzi pohlaviami, vybraným zraniteľným skupinám sa situácia citeľne zhoršila. "Riziko chudoby v prípade osamelých dôchodcov a veľkých rodín sa zvýšilo, keď finančná podpora štátu v čase pandémie smerovala inde a pre tieto skupiny aj slabla," konštatuje sa v materiáli.
Napriek zlepšeniu celkového hodnotenia v prípade zraniteľnosti ekonomiky vplyvom priaznivejšieho cyklického vývoja a externej konkurencieschopnosti podľa národnej banky vysoké riziko predstavuje ďalšie zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Odolnosť finančného sektora zostáva naďalej vysoká, nárast cien energií a narušenie dodávateľských reťazcov však vytvára ďalšie riziká pre podnikový sektor. Rizikom pre finančný sektor je tiež pokračujúci rýchly rast cien nehnuteľností a vplyv inflácie na schopnosť domácností splácať úvery. NBS podotkla, že zraniteľnosť predstavuje pre slovenskú ekonomiku aj závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska.
Centrálna banka dodala, že aj vďaka vládnej podpore zvládol podnikový sektor pandémiu relatívne dobre, pričom pandémia mala výraznejší vplyv na menej produktívne, neziskové a zadlžené firmy. "K rastu hodinovej produktivity práce prispelo aj zvýšenie podielu odpracovaných hodín v prospech produktívnejších a väčších firiem. Nízka produktivita práce však naďalej zostáva kľúčovou výzvou slovenskej ekonomiky," uvádza sa v materiáli.
Štrukturálne reformy a investície z Plánu obnovy a odolnosti SR reagujú na najväčšie výzvy slovenskej ekonomiky, NBS však upozorňuje, že vláda musí mať na pamäti aj implementačné riziká. V prípade investícií z plánu obnovy do výstavby a modernizácie nemocníc podľa materiálu panujú vážne obavy o realistickosti plánovaného čerpania.
Zvýšenie energetickej efektivity, dekarbonizácia priemyslu a investície do obnoviteľných zdrojov naberajú na dôležitosti v súvislosti s energetickou krízou. NBS zdôraznila, že z krátkodobého hľadiska musí vláda pokračovať v snahách o diverzifikáciu dodávateľov energií a zvážiť opatrenia na úsporu energií.
Zároveň národná banka upozornila, že opatrenia na kompenzáciu rastu cien budú vytvárať ďalší tlak na verejné financie. Fiškálna politika vlády by tak mala viac brať na zreteľ výrazné riziká v oblasti ich udržateľnosti. Kompenzačné opatrenia by podľa NBS mali byť čo najadresnejšie v prospech najzasiahnutejších skupín obyvateľstva. "Vláda by mala urýchlene implementovať plánované opatrenia na zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému. K ozdraveniu verejných financií by mohlo prispieť aj dôsledné dodržiavanie novozavedených výdavkových limitov," zdôraznila NBS v materiáli.
NBS poukázala na to, že zdravotné výsledky sa počas pandémie ďalej zhoršovali. Hoci došlo k zlepšeniu v oblasti chudoby, príjmovej nerovnosti, ako aj príjmovej nerovnosti medzi pohlaviami, vybraným zraniteľným skupinám sa situácia citeľne zhoršila. "Riziko chudoby v prípade osamelých dôchodcov a veľkých rodín sa zvýšilo, keď finančná podpora štátu v čase pandémie smerovala inde a pre tieto skupiny aj slabla," konštatuje sa v materiáli.
Napriek zlepšeniu celkového hodnotenia v prípade zraniteľnosti ekonomiky vplyvom priaznivejšieho cyklického vývoja a externej konkurencieschopnosti podľa národnej banky vysoké riziko predstavuje ďalšie zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Odolnosť finančného sektora zostáva naďalej vysoká, nárast cien energií a narušenie dodávateľských reťazcov však vytvára ďalšie riziká pre podnikový sektor. Rizikom pre finančný sektor je tiež pokračujúci rýchly rast cien nehnuteľností a vplyv inflácie na schopnosť domácností splácať úvery. NBS podotkla, že zraniteľnosť predstavuje pre slovenskú ekonomiku aj závislosť od dovozu fosílnych palív z Ruska.
Centrálna banka dodala, že aj vďaka vládnej podpore zvládol podnikový sektor pandémiu relatívne dobre, pričom pandémia mala výraznejší vplyv na menej produktívne, neziskové a zadlžené firmy. "K rastu hodinovej produktivity práce prispelo aj zvýšenie podielu odpracovaných hodín v prospech produktívnejších a väčších firiem. Nízka produktivita práce však naďalej zostáva kľúčovou výzvou slovenskej ekonomiky," uvádza sa v materiáli.
Štrukturálne reformy a investície z Plánu obnovy a odolnosti SR reagujú na najväčšie výzvy slovenskej ekonomiky, NBS však upozorňuje, že vláda musí mať na pamäti aj implementačné riziká. V prípade investícií z plánu obnovy do výstavby a modernizácie nemocníc podľa materiálu panujú vážne obavy o realistickosti plánovaného čerpania.
Zvýšenie energetickej efektivity, dekarbonizácia priemyslu a investície do obnoviteľných zdrojov naberajú na dôležitosti v súvislosti s energetickou krízou. NBS zdôraznila, že z krátkodobého hľadiska musí vláda pokračovať v snahách o diverzifikáciu dodávateľov energií a zvážiť opatrenia na úsporu energií.
Zároveň národná banka upozornila, že opatrenia na kompenzáciu rastu cien budú vytvárať ďalší tlak na verejné financie. Fiškálna politika vlády by tak mala viac brať na zreteľ výrazné riziká v oblasti ich udržateľnosti. Kompenzačné opatrenia by podľa NBS mali byť čo najadresnejšie v prospech najzasiahnutejších skupín obyvateľstva. "Vláda by mala urýchlene implementovať plánované opatrenia na zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému. K ozdraveniu verejných financií by mohlo prispieť aj dôsledné dodržiavanie novozavedených výdavkových limitov," zdôraznila NBS v materiáli.
