Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Plán pre budúci rok je v znamení pokračovania v konsolidácii verejných financií s menším použitím jednorazových opatrení. Konštatujú to analytici Národnej banky Slovenska
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Deficit verejných financií by mal v tomto roku klesnúť tesne pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo v porovnaní s minulým rokom predstavuje zhoršenie o 0,3 % HDP.
Naopak, plán pre budúci rok je v znamení pokračovania v konsolidácii verejných financií s menším použitím jednorazových opatrení. Konštatujú to v najnovšej Analýze návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie roky analytici Národnej banky Slovenska (NBS). "Na konci budúceho roka by sa štrukturálny deficit mal priblížiť k úrovni roka 2013. Vynechaním dvoch rokov tak vzniká vyšší konsolidačný tlak na dosiahnutie strednodobého cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2017," skonštatovali analytici NBS.
Dlh verejnej správy sa podľa októbrovej notifikácie Eurostatu dostal pod hranicu 55 % HDP. Sankčné pravidlá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri prekročení 55-% hranice dlhu tak pominuli. "To znamená, že pri schvaľovaní rozpočtov samospráv na budúci rok nemusí byť časť výdavkov zmrazená," uviedli analytici národnej banky.
Deficit by sa mal v budúcom roku pohybovať v rozpätí 2 % - 2,5 % HDP. V ďalších rokoch by mal deficit ešte klesať na nižšie úrovne. "Verejný dlh by mal zostať pod úrovňou 55 % HDP, a to najmä vďaka výraznému použitiu zásoby likvidity a neskôr aj privatizačných príjmov."
Ako analytici ďalej konštatujú, veľkosť opatrení je na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu približne vyrovnaná. "Na strane príjmov dominujú príjmy z dane z príjmov právnických osôb a z ponechania sadzby dane z pridanej hodnoty. Na výdavkoch sú najväčšou úspornou položkou investície, najmä u samospráv," doplnili analytici NBS.
Budúci rok je pre Slovensko zároveň posledným rokom, kedy môže čerpať peniaze z eurofondov z druhého programového obdobia. "Vzhľadom na aktuálny vývoj, ako aj vládou predložený výhľad čerpania na budúci rok, je otázne, či sa naplní tento ambiciózny scenár čerpania fondov," uviedli analytici s tým, že slabšie čerpanie európskych prostriedkov by na jednej strane znamenalo pre Slovensko úspory v spolufinancovaní, avšak z hľadiska účelu alokovaných prostriedkov ako aj možnosti zrýchlenia ekonomického rastu to predstavuje skôr negatívne riziko bez možnosti dočerpania týchto prostriedkov v nasledujúcich rokoch.
Podľa analytikov pri zapracovaní predpokladov do analýzy ohľadom čerpania eurofondov, štrukturálny deficit v roku 2015 by podľa metodiky Európskej komisie klesol medziročne o 0,9 % HDP na úroveň 2,1 % HDP, pričom konsolidačné úsilie by podľa národnej metodiky bolo na úrovni 0,8 % HDP. "Úroveň štrukturálneho deficitu sa tak v roku 2015 priblíži k úrovniam v roku 2013, pričom štrukturálna konsolidácia v budúcom roku bude len čiastočne kompenzovať mieru uvoľnenia fiškálnej politiky v roku 2014," dodali analytici NBS.
Naopak, plán pre budúci rok je v znamení pokračovania v konsolidácii verejných financií s menším použitím jednorazových opatrení. Konštatujú to v najnovšej Analýze návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie roky analytici Národnej banky Slovenska (NBS). "Na konci budúceho roka by sa štrukturálny deficit mal priblížiť k úrovni roka 2013. Vynechaním dvoch rokov tak vzniká vyšší konsolidačný tlak na dosiahnutie strednodobého cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2017," skonštatovali analytici NBS.
Dlh verejnej správy sa podľa októbrovej notifikácie Eurostatu dostal pod hranicu 55 % HDP. Sankčné pravidlá vyplývajúce zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri prekročení 55-% hranice dlhu tak pominuli. "To znamená, že pri schvaľovaní rozpočtov samospráv na budúci rok nemusí byť časť výdavkov zmrazená," uviedli analytici národnej banky.
Deficit by sa mal v budúcom roku pohybovať v rozpätí 2 % - 2,5 % HDP. V ďalších rokoch by mal deficit ešte klesať na nižšie úrovne. "Verejný dlh by mal zostať pod úrovňou 55 % HDP, a to najmä vďaka výraznému použitiu zásoby likvidity a neskôr aj privatizačných príjmov."
Ako analytici ďalej konštatujú, veľkosť opatrení je na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu približne vyrovnaná. "Na strane príjmov dominujú príjmy z dane z príjmov právnických osôb a z ponechania sadzby dane z pridanej hodnoty. Na výdavkoch sú najväčšou úspornou položkou investície, najmä u samospráv," doplnili analytici NBS.
Budúci rok je pre Slovensko zároveň posledným rokom, kedy môže čerpať peniaze z eurofondov z druhého programového obdobia. "Vzhľadom na aktuálny vývoj, ako aj vládou predložený výhľad čerpania na budúci rok, je otázne, či sa naplní tento ambiciózny scenár čerpania fondov," uviedli analytici s tým, že slabšie čerpanie európskych prostriedkov by na jednej strane znamenalo pre Slovensko úspory v spolufinancovaní, avšak z hľadiska účelu alokovaných prostriedkov ako aj možnosti zrýchlenia ekonomického rastu to predstavuje skôr negatívne riziko bez možnosti dočerpania týchto prostriedkov v nasledujúcich rokoch.
Podľa analytikov pri zapracovaní predpokladov do analýzy ohľadom čerpania eurofondov, štrukturálny deficit v roku 2015 by podľa metodiky Európskej komisie klesol medziročne o 0,9 % HDP na úroveň 2,1 % HDP, pričom konsolidačné úsilie by podľa národnej metodiky bolo na úrovni 0,8 % HDP. "Úroveň štrukturálneho deficitu sa tak v roku 2015 priblíži k úrovniam v roku 2013, pričom štrukturálna konsolidácia v budúcom roku bude len čiastočne kompenzovať mieru uvoľnenia fiškálnej politiky v roku 2014," dodali analytici NBS.
