Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytici dodali, že budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ.
Autor TASR
Bratislava 1. decembra (TASR) - Rozpočet na roky 2023 až 2025 berúc do úvahy nevyhnutné dôsledky energetickej krízy nemožno považovať za konsolidujúci. Uviedli to v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy SR na najbližšie tri roky analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).
Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta podľa analytikov s výraznou rezervou v objeme 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 % HDP. "Aj bez tejto rezervy je objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä pre opatrenia na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu," zdôraznili analytici.
Poznamenali, že lepší vývoj rozpočtových príjmov v tomto roku vytvára priestor chrániť domácnosti a firmy pred dôsledkami rastu cien energií bez dodatočných dlhov. S rezervou na riešenie energetickej krízy už prichádza aj revidovaný rozpočet na rok 2022, keď počas roka prišlo k zvýšeniu výdavkov o 1,5 miliardy eur.
"Napriek takémuto výraznému rastu výdavkov sa celkové hospodárenie na aktuálny rok vďaka lepšiemu vývoju príjmov takmer nemení (4,97 % HDP). Daňové a odvodové príjmy ťažia z rýchleho rastu cien, ktorý sa ešte plne nepremietol do všetkých výdavkových položiek," podčiarkli analytici.
Ciele na roky 2024 a 2025 podľa analytikov postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k úrovni 2,7 % HDP v roku 2025. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne.
"Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 % HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v pláne obnovy a odolnosti," upozornili analytici z NBS.
Poznamenali, že očakávania NBS vo veci hospodárenia verejného sektora sú v aktuálnom roku, ako aj v roku 2023 lepšie v porovnaní s rozpočtom. V oboch rokoch NBS predpokladá, že financovanie energetickej krízy bude menej zaťažovať hospodárenie verejnej správy ako navrhovaný rozpočet. V aktuálnom roku NBS odhaduje hospodárenie na úrovni -3,5 % HDP a v budúcom roku -4,3 % HDP aj vďaka použitiu fondov EÚ na financovanie energetickej krízy.
Analytici dodali, že budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ. Stav ich čerpania však vzbudzuje obavy o schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Finále čerpania 3. programového obdobia a plné naštartovanie využitia prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti by malo byť silnou náplasťou na ekonomické ochladenie európskych ekonomík. Premrhanie tohto potenciálu nemusí znamenať len jednoročné oslabenie dopytu, ale aj trvalú stratu v podobe oslabenej konvergencie, ktorá v posledných rokoch trápi Slovensko.
Vytýčený cieľ rozpočtu na rok 2023 počíta podľa analytikov s výraznou rezervou v objeme 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) na riešenie rastu cien energií, pričom celkový deficit by mal dosiahnuť úroveň 6,4 % HDP. "Aj bez tejto rezervy je objem prijatých permanentných opatrení v roku 2023 historicky najvyšší, najmä pre opatrenia na podporu rodinnej a dôchodkovej politiky štátu," zdôraznili analytici.
Poznamenali, že lepší vývoj rozpočtových príjmov v tomto roku vytvára priestor chrániť domácnosti a firmy pred dôsledkami rastu cien energií bez dodatočných dlhov. S rezervou na riešenie energetickej krízy už prichádza aj revidovaný rozpočet na rok 2022, keď počas roka prišlo k zvýšeniu výdavkov o 1,5 miliardy eur.
"Napriek takémuto výraznému rastu výdavkov sa celkové hospodárenie na aktuálny rok vďaka lepšiemu vývoju príjmov takmer nemení (4,97 % HDP). Daňové a odvodové príjmy ťažia z rýchleho rastu cien, ktorý sa ešte plne nepremietol do všetkých výdavkových položiek," podčiarkli analytici.
Ciele na roky 2024 a 2025 podľa analytikov postupne zlepšujú hospodárenie verejného sektora k úrovni 2,7 % HDP v roku 2025. Po fiškálnom uvoľnení v rokoch 2022 a 2023 tak dochádza k štrukturálnej konsolidácii 0,5 percentuálneho bodu HDP ročne.
"Chýbajúci konsolidačný plán vytvára otázniky pre dosiahnuteľnosť vytýčených cieľov. Na naplnenie uvedených cieľov by bolo potrebné prijať opatrenia vo výške až 1,4 % HDP. Dôveryhodnosť cieľov oslabuje aj fakt, že v rozpočte absentujú výdavkové limity, ktoré predpokladá novoprijatá novela rozpočtových pravidiel a ku ktorým sa vláda zaviazala v pláne obnovy a odolnosti," upozornili analytici z NBS.
Poznamenali, že očakávania NBS vo veci hospodárenia verejného sektora sú v aktuálnom roku, ako aj v roku 2023 lepšie v porovnaní s rozpočtom. V oboch rokoch NBS predpokladá, že financovanie energetickej krízy bude menej zaťažovať hospodárenie verejnej správy ako navrhovaný rozpočet. V aktuálnom roku NBS odhaduje hospodárenie na úrovni -3,5 % HDP a v budúcom roku -4,3 % HDP aj vďaka použitiu fondov EÚ na financovanie energetickej krízy.
Analytici dodali, že budúci rok bude bohatý na zdroje z rozpočtu EÚ. Stav ich čerpania však vzbudzuje obavy o schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku. Finále čerpania 3. programového obdobia a plné naštartovanie využitia prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti by malo byť silnou náplasťou na ekonomické ochladenie európskych ekonomík. Premrhanie tohto potenciálu nemusí znamenať len jednoročné oslabenie dopytu, ale aj trvalú stratu v podobe oslabenej konvergencie, ktorá v posledných rokoch trápi Slovensko.
