Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas pandémie centrálne banky v eurozóne požičiavali bankám za veľmi výhodné úroky, aby tie peniaze následne posunuli vo forme úverov ľuďom a firmám.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) - Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla v minulom roku stratu vo výške 156 miliónov eur. Bola to jej prvá strata od roku 2011, predvlani ešte bola v zisku 63 miliónov eur. Do štátneho rozpočtu však centrálna banka vlani formou zrážkovej dane odviedla 58 miliónov eur, čo bolo viac ako rok predtým. Podarilo sa jej tiež znížiť dlhodobo záporné vlastné imanie o 43 miliónov eur a jej prevádzkové náklady klesli o 5 %.
"Na hospodárskom výsledku sa odzrkadľujú dve veci, ktoré robíme. V čase pandémie sme dodávali veľkú podporu pre slovenskú ekonomiku, čo banku niečo stálo. Na druhej strane sme momentálne vo fáze, keď bojujeme proti inflácii, čo z účtovného hľadiska tiež vytvára straty," vysvetlil vo štvrtok na stretnutí s novinármi hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Počas pandémie centrálne banky v eurozóne požičiavali bankám za veľmi výhodné úroky, aby tie peniaze následne posunuli vo forme úverov ľuďom a firmám. Zároveň sa snažili cez programy nákupov dlhopisov znižovať dlhodobé úrokové sadzby. "Cez tieto kroky sme prispeli k tomu, že počas pandémie, keď neistota a obavy boli obrovské, nedošlo ku kolapsu ekonomiky. Toto však NBS niečo stojí a to sa odzrkadľuje sčasti na tom hospodárskom výsledku," zdôraznil Horváth.
Straty z dvoch protipandemických programov (PEPP a TLTRO III) predstavovali pre NBS vlani viac ako 70 miliónov eur. Centrálna banka zároveň vyčíslila, že slovenská vláda vďaka dlhodobej podpore nízkych úrokových sadzieb, ktorá sčasti začala už pred pandémiou, ušetrila kumulatívne za niekoľko rokov do konca minulého roka 1,1 miliardy eur. Do konca roka 2030 by mali tieto úspory dosiahnuť spolu 3,7 miliardy eur.
Ešte výraznejší vplyv na hospodárenie NBS však malo minulý rok postupné zvyšovanie úrokových sadzieb. Trhová hodnota bankou investovaných finančných nástrojov v dôsledku toho klesla o 291 miliónov eur. Stratu cez 100 miliónov eur zaznamenala aj z menovo-politických operácií a zúčtovacích operácií v rámci eurosystému. "Veci, ktoré robíme v oblasti menovej politiky, banky u nás majú obrovské úložky, zároveň máme aj nejaké investície, ktoré sa preceňujú. Toto spôsobuje, že banka vytvára z tohto titulu straty," zhodnotil Horváth.
Jedným z dôvodov horšieho finančného výsledku banky bolo aj to, že po začatí vojny na Ukrajine začiatkom roka 2022 došlo k významnému nárastu dopytu po hotovosti na Slovensku. "Túto hotovosť ľuďom banka dodala, dostali sa do obehu nové bankovky, mince. Na to si NBS musela požičať aj od eurozóny a toto stojí banku tiež peniaze," vysvetlil ekonóm. Pre centrálnu banku to predstavovalo náklad 33 miliónov eur.
Napriek vysokej strate nie je podľa Horvátha žiadny dôvod na paniku. Centrálna banka je totiž špecifická inštitúcia a nefunguje pre to, aby vytvárala hospodársky výsledok. NBS je podľa neho dobrým príkladom toho, ako môže dlhodobo fungovať aj s kumulovanými stratami, ktoré v lepších časoch priebežne uhrádza. Došlo k tomu aj minulý rok.
"Banka síce vykázala účtovnú stratu, ale z ekonomického pohľadu skončila dokonca v miernom pluse, čo prispieva ďalej k tomu, že straty z minulých rokov sa postupne odbúravajú," dodal hlavný ekonóm NBS.
"Na hospodárskom výsledku sa odzrkadľujú dve veci, ktoré robíme. V čase pandémie sme dodávali veľkú podporu pre slovenskú ekonomiku, čo banku niečo stálo. Na druhej strane sme momentálne vo fáze, keď bojujeme proti inflácii, čo z účtovného hľadiska tiež vytvára straty," vysvetlil vo štvrtok na stretnutí s novinármi hlavný ekonóm NBS Michal Horváth.
Počas pandémie centrálne banky v eurozóne požičiavali bankám za veľmi výhodné úroky, aby tie peniaze následne posunuli vo forme úverov ľuďom a firmám. Zároveň sa snažili cez programy nákupov dlhopisov znižovať dlhodobé úrokové sadzby. "Cez tieto kroky sme prispeli k tomu, že počas pandémie, keď neistota a obavy boli obrovské, nedošlo ku kolapsu ekonomiky. Toto však NBS niečo stojí a to sa odzrkadľuje sčasti na tom hospodárskom výsledku," zdôraznil Horváth.
Straty z dvoch protipandemických programov (PEPP a TLTRO III) predstavovali pre NBS vlani viac ako 70 miliónov eur. Centrálna banka zároveň vyčíslila, že slovenská vláda vďaka dlhodobej podpore nízkych úrokových sadzieb, ktorá sčasti začala už pred pandémiou, ušetrila kumulatívne za niekoľko rokov do konca minulého roka 1,1 miliardy eur. Do konca roka 2030 by mali tieto úspory dosiahnuť spolu 3,7 miliardy eur.
Ešte výraznejší vplyv na hospodárenie NBS však malo minulý rok postupné zvyšovanie úrokových sadzieb. Trhová hodnota bankou investovaných finančných nástrojov v dôsledku toho klesla o 291 miliónov eur. Stratu cez 100 miliónov eur zaznamenala aj z menovo-politických operácií a zúčtovacích operácií v rámci eurosystému. "Veci, ktoré robíme v oblasti menovej politiky, banky u nás majú obrovské úložky, zároveň máme aj nejaké investície, ktoré sa preceňujú. Toto spôsobuje, že banka vytvára z tohto titulu straty," zhodnotil Horváth.
Jedným z dôvodov horšieho finančného výsledku banky bolo aj to, že po začatí vojny na Ukrajine začiatkom roka 2022 došlo k významnému nárastu dopytu po hotovosti na Slovensku. "Túto hotovosť ľuďom banka dodala, dostali sa do obehu nové bankovky, mince. Na to si NBS musela požičať aj od eurozóny a toto stojí banku tiež peniaze," vysvetlil ekonóm. Pre centrálnu banku to predstavovalo náklad 33 miliónov eur.
Napriek vysokej strate nie je podľa Horvátha žiadny dôvod na paniku. Centrálna banka je totiž špecifická inštitúcia a nefunguje pre to, aby vytvárala hospodársky výsledok. NBS je podľa neho dobrým príkladom toho, ako môže dlhodobo fungovať aj s kumulovanými stratami, ktoré v lepších časoch priebežne uhrádza. Došlo k tomu aj minulý rok.
"Banka síce vykázala účtovnú stratu, ale z ekonomického pohľadu skončila dokonca v miernom pluse, čo prispieva ďalej k tomu, že straty z minulých rokov sa postupne odbúravajú," dodal hlavný ekonóm NBS.
