Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z dlhodobého hľadiska musí Slovensko podľa NBS zvládnuť výzvu zelenej tranzície a adaptácie na klimatickú zmenu. T
Autor TASR
Bratislava 14. augusta (TASR) - Prechod na bezemisnú ekonomiku vnímajú slovenské firmy predovšetkým ako riziko, a nie ako možnú príležitosť. Upozornila na to Národná banka Slovenska (NBS) v publikácii Štrukturálne zmeny 2024. Odvolala sa na prieskum Európskej investičnej banky (EIB) z roku 2023, podľa ktorého 46 percent firiem vníma túto zmenu ako riziko a 13 percent ako príležitosť. Slovensko tak zaostáva za priemerom Európskej únie, kde podiel firiem vnímajúcich príležitosť tvorí 29 percent.
Podľa Milana Vaňka z NBS za tým stoja problémy vyplývajúce z už existujúceho veľkého investičného dlhu v niektorých firmách. Zelená premena ekonomiky však bez investovania do nových technológií a preškolenia zamestnancov nebude možná.
"Prechod na bezemisnú ekonomiku predstavuje transformáciu, počas ktorej to bez značných inovácií nepôjde. Doterajšia malá schopnosť adekvátne inovovať môže preto zvýšiť vnímanie tejto transformácie ako rizika. Firmy taktiež už v súčasnosti pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo sa vplyvom starnutia populácie bude ešte zvýrazňovať," uviedol pre TASR Vaňko.
Zdôraznil však, že investovanie a inovovanie firmám otvára dvere do nových oblastí a trhov. Okrem toho im to môže otvoriť prístup k novému financovaniu a investorom, ktorí už v súčasnosti vyhľadávajú príležitosti v zelených firmách a iniciatívach. Proaktívnym prístupom k bezemisnej transformácii môžu tiež firmy zlepšiť svoj imidž a zvýšiť lojalitu zákazníkov a partnerov.
"Prechod na bezemisnú ekonomiku predstavuje faktor narúšajúci súčasný status quo na trhoch, ktorý nanovo zadefinuje víťazov a porazených. Preto pre firmy môže predstavovať množstvo príležitostí, ktoré môžu viesť k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti a zabezpečeniu ich dlhodobého a udržateľnému rastu," vysvetlil Vaňko.
Z dlhodobého hľadiska musí Slovensko podľa NBS zvládnuť výzvu zelenej tranzície a adaptácie na klimatickú zmenu. Táto zmena si vyžiada zrýchlenie renovácií budov, dekarbonizáciu priemyslu a dopravy, ako aj znižovanie závislosti od fosílnych palív v ďalších oblastiach. Na to je potrebné zvýšiť mieru využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj investovať do modernizácie energetickej sústavy, odporúča NBS.
Podľa Milana Vaňka z NBS za tým stoja problémy vyplývajúce z už existujúceho veľkého investičného dlhu v niektorých firmách. Zelená premena ekonomiky však bez investovania do nových technológií a preškolenia zamestnancov nebude možná.
"Prechod na bezemisnú ekonomiku predstavuje transformáciu, počas ktorej to bez značných inovácií nepôjde. Doterajšia malá schopnosť adekvátne inovovať môže preto zvýšiť vnímanie tejto transformácie ako rizika. Firmy taktiež už v súčasnosti pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo sa vplyvom starnutia populácie bude ešte zvýrazňovať," uviedol pre TASR Vaňko.
Zdôraznil však, že investovanie a inovovanie firmám otvára dvere do nových oblastí a trhov. Okrem toho im to môže otvoriť prístup k novému financovaniu a investorom, ktorí už v súčasnosti vyhľadávajú príležitosti v zelených firmách a iniciatívach. Proaktívnym prístupom k bezemisnej transformácii môžu tiež firmy zlepšiť svoj imidž a zvýšiť lojalitu zákazníkov a partnerov.
"Prechod na bezemisnú ekonomiku predstavuje faktor narúšajúci súčasný status quo na trhoch, ktorý nanovo zadefinuje víťazov a porazených. Preto pre firmy môže predstavovať množstvo príležitostí, ktoré môžu viesť k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti a zabezpečeniu ich dlhodobého a udržateľnému rastu," vysvetlil Vaňko.
Z dlhodobého hľadiska musí Slovensko podľa NBS zvládnuť výzvu zelenej tranzície a adaptácie na klimatickú zmenu. Táto zmena si vyžiada zrýchlenie renovácií budov, dekarbonizáciu priemyslu a dopravy, ako aj znižovanie závislosti od fosílnych palív v ďalších oblastiach. Na to je potrebné zvýšiť mieru využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj investovať do modernizácie energetickej sústavy, odporúča NBS.
