Bratislava 24. septembra (TASR) - Udeľovanie sankcií za porušenie práv spotrebiteľov či inšpekcie pod skrytou identitou - takéto nové právomoci má od budúceho roka dostať Národná banka Slovenska (NBS).

Vyplýva to z návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý dnes schválila vláda.

Ako priblížil rezort financií v predkladacej správe, cieľom návrhu zákona je zabezpečiť zvýšenie ochrany spotrebiteľa, a to rozšírením pôsobnosti NBS pri dohľade nad finančným trhom. "Navrhnuté rozšírenie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa týka verejnoprávnych vzťahov, teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi subjektmi finančného trhu a ich klientmi, vrátane finančných spotrebiteľov," zdôvodnil rezort financií.

Po novom tak kontrolóri NBS budú môcť vykonávať kontrolu vo finančnej inštitúcii pod skrytou identitou. "Účelom takto vykonávaného dohľadu na mieste je preveriť, či si dohliadaný subjekt finančného trhu plní voči klientom všetky povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a či nie sú poškodzované práva finančných spotrebiteľov," zdôvodnilo MF SR. Títo poverení ľudia budú môcť počas inšpekcií vyhotovovať fotografie, videá alebo zvukové záznamy, ktoré majú slúžiť na zdokumentovanie kontroly.

Majú sa zaviesť aj sankcie, ktoré bude môcť NBS udeľovať za porušenie spotrebiteľských práv. "Navrhuje sa zaviesť blokové konanie, ako zjednodušená forma zaplatenia sankcie za drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby," uvádza sa v návrhu zákona.

Návrh zákona počíta tiež so zavedením osobitných sankcií, ktoré bude NBS oprávnená ukladať za nedostatky v oblasti ochrany spotrebiteľov. Medzi takéto bude napríklad patriť porušenie zákazu používania nekalých obchodných praktík, zákazu poskytovať alebo sprostredkúvať finančnú službu, pri ktorej kontrolóri odhalili nedostatky.

Novou formou sankcií majú byť aj prirážky k ročným príspevkom, ktoré majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov NBS na výkon ochrany finančných spotrebiteľov. "Navrhované osobitné prirážky k ročným príspevkom sa budú platiť popri ročných príspevkoch dohliadaných subjektov finančného trhu," píše sa v návrhu zákona.

Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2015.


Banky majú mať návod, ako riešiť krízové situácie

Ak sa finančná inštitúcia ocitne v problémoch, straty by mali po novom ako prví znášať akcionári a veritelia bánk. Vyplýva to z návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorý pripravilo Ministerstvo financií (MF) SR spolu s Národnou bankou Slovenska (NBS). Návrh zákona dnes schválila vláda.

Cieľom zákona je podľa MF SR zaviesť do praxe spôsob riešenia situácií, keď sa banky alebo obchodníci s cennými papiermi dostanú do finančných problémov. Predloženým postupom sa má zabrániť otrasom na finančných trhoch a zabezpečí sa kontinuita základných finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie. Návrh zákona tak zároveň vytvára pevnejší rámec pre bezpečnosť vkladov, ktoré majú ľudia v bankách.

Systém krízového manažmentu má pozostávať z troch fáz. V prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon ustanovuje povinnosti finančných inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa určí spôsob a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. "V druhej fáze zákon stanovuje možnosť intervencie tak, aby sa vyriešila situácia finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov," priblížilo ministerstvo.

Tretia fáza hovorí o tom, ako sa budú uplatňovať zákonom vymedzené krízové opatrenia v prípade, ak je nevyhnutné zachrániť upadajúcu spoločnosť a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitúcie v primeranom čase.

Zároveň má vzniknúť nový Národný fond pre riešenie krízových situácií, do ktorého budú prispievať banky a obchodníci s cennými papiermi a z ktorého budú následne financované prípadné riešenia ich krízových situácií.

Vzniknúť má tiež Rada pre riešenie krízových situácií, ktorá bude rozhodovať o opatreniach a vykonávať právomoci na riešenie krízových situácií vybraných finančných inštitúcií.

Rámec pre takýto systém krízového riadenia a prevencie bol vypracovaný na úrovni Európskej únie a má byť zapracovaný vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Navrhovaným zákonom sa teda implementuje do slovenskej legislatívy smernica Európskeho parlamentu a Rady o krízovom manažmente. Tá je súčasťou širšieho rámca pravidiel prijatých na úrovni Európskej komisie, ktorým sa stanovuje jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností vrátane vzniku jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Súbor týchto opatrení je podľa MF SR odpoveďou na nedávne otrasy spôsobené finančnou krízou, ktorá odkryla rozsiahle riziká na finančnom trhu a nedostatky vo fungovaní finančných inštitúcií. "Silná vzájomná prepojenosť subjektov totiž vytvára pri ich zlyhaní hrozbu vzniku systémovej krízy, ktorej negatívne dôsledky sa následne prenášajú aj na reálnu ekonomiku," dodalo MF SR.