Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zhoršila v nej odhad rastu slovenskej ekonomiky, v budúcom roku na 2,7 % z predchádzajúcich 3,3 %.
Autor TASR
Bratislava 8. októbra (TASR) - Rast úrokových sadzieb môže v rokoch 2023 a 2024 spomaľovať rast slovenskej ekonomiky o 0,7 až 0,8 percentuálneho bodu (p. b.). V roku 2025 by sa tento negatívny vplyv mal zmierniť na približne 0,3 p. b. Odhadla to Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej jesennej strednodobej predikcii, ktorú zverejnila tento týždeň.
Zhoršila v nej odhad rastu slovenskej ekonomiky, v budúcom roku na 2,7 % z predchádzajúcich 3,3 %. Guvernér NBS Peter Kažimír v tejto súvislosti upozornil, že vývoj ekonomiky je do istej miery aj dôsledkom sprísňovania menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB).
"Ekonomiky v eurozóne čelia od začiatku minulého roku významnému zvyšovaniu úrokových sadzieb. ECB v súvislosti s nárastom inflácie pristúpila k sprísneniu menovej politiky. Zavedenie prísnejšej menovej politiky tlmí dopyt a ekonomickú aktivitu s cieľom stabilizovať infláciu," priblížila NBS.
Rast sadzieb na medzibankovom a dlhopisovom trhu sa odzrkadľuje v náraste klientskych sadzieb úverov. V strednodobom horizonte by sa mohli sadzby hypoték na Slovensku stabilizovať mierne nad úrovňou 5 %. V prípade sadzieb pre nefinančné spoločnosti centrálna banka predpokladá po náraste nad 5 % korekciu mierne pod túto úroveň.
"Takéto zvýšenie klientskych sadzieb vyúsťuje do utlmenia dopytu po úveroch zo strany domácností a firiem, pričom kumulatívny vplyv na objem úverov súkromnému sektoru z dôvodu sprísňovania menovej politiky by mohol predstavovať takmer 12 p. b.," vyčíslila NBS.
Obmedzená dostupnosť financovania vedie k postupnému spomaleniu rastu investícií v podnikovom a rezidenčnom sektore, čo sa odzrkadľuje aj v korekcii cien nehnuteľností. Simulácia centrálnej banky naznačuje, že pokles cien nehnuteľností by mohol pokračovať aj v roku 2024. Korekcia cien nehnuteľností by mohla v rokoch 2023 a 2024 dosiahnuť kumulatívne až 20 % oproti scenáru bez zmeny úrokových sadzieb, predpokladá NBS.
Okrem investičnej aktivity možno podľa nej očakávať aj oslabenie spotrebiteľského dopytu. Takisto je potrebné brať do úvahy utlmenie ekonomickej aktivity kľúčových zahraničných obchodných partnerov Slovenska.
Centrálna banka upozornila, že celkový efekt sprísňovania menovej politiky na slovenskú ekonomiku by mohol byť pravdepodobne väčší ako jej odhady. V simulácii sa venovala len jej vplyvu cez vyššie úrokové sadzby. "Ďalšími transmisnými kanálmi by mohli byť silnejší výmenný kurz, vplyv na ceny komodít a globálnu ekonomiku, ale aj zmena smerovania neštandardných menových nástrojov," doplnila NBS.
Zhoršila v nej odhad rastu slovenskej ekonomiky, v budúcom roku na 2,7 % z predchádzajúcich 3,3 %. Guvernér NBS Peter Kažimír v tejto súvislosti upozornil, že vývoj ekonomiky je do istej miery aj dôsledkom sprísňovania menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB).
"Ekonomiky v eurozóne čelia od začiatku minulého roku významnému zvyšovaniu úrokových sadzieb. ECB v súvislosti s nárastom inflácie pristúpila k sprísneniu menovej politiky. Zavedenie prísnejšej menovej politiky tlmí dopyt a ekonomickú aktivitu s cieľom stabilizovať infláciu," priblížila NBS.
Rast sadzieb na medzibankovom a dlhopisovom trhu sa odzrkadľuje v náraste klientskych sadzieb úverov. V strednodobom horizonte by sa mohli sadzby hypoték na Slovensku stabilizovať mierne nad úrovňou 5 %. V prípade sadzieb pre nefinančné spoločnosti centrálna banka predpokladá po náraste nad 5 % korekciu mierne pod túto úroveň.
"Takéto zvýšenie klientskych sadzieb vyúsťuje do utlmenia dopytu po úveroch zo strany domácností a firiem, pričom kumulatívny vplyv na objem úverov súkromnému sektoru z dôvodu sprísňovania menovej politiky by mohol predstavovať takmer 12 p. b.," vyčíslila NBS.
Obmedzená dostupnosť financovania vedie k postupnému spomaleniu rastu investícií v podnikovom a rezidenčnom sektore, čo sa odzrkadľuje aj v korekcii cien nehnuteľností. Simulácia centrálnej banky naznačuje, že pokles cien nehnuteľností by mohol pokračovať aj v roku 2024. Korekcia cien nehnuteľností by mohla v rokoch 2023 a 2024 dosiahnuť kumulatívne až 20 % oproti scenáru bez zmeny úrokových sadzieb, predpokladá NBS.
Okrem investičnej aktivity možno podľa nej očakávať aj oslabenie spotrebiteľského dopytu. Takisto je potrebné brať do úvahy utlmenie ekonomickej aktivity kľúčových zahraničných obchodných partnerov Slovenska.
Centrálna banka upozornila, že celkový efekt sprísňovania menovej politiky na slovenskú ekonomiku by mohol byť pravdepodobne väčší ako jej odhady. V simulácii sa venovala len jej vplyvu cez vyššie úrokové sadzby. "Ďalšími transmisnými kanálmi by mohli byť silnejší výmenný kurz, vplyv na ceny komodít a globálnu ekonomiku, ale aj zmena smerovania neštandardných menových nástrojov," doplnila NBS.
