Obchod medzi eurozónou a USA v posledných rokoch rástol, zvýšenie ciel by však mohlo vážne ohroziť ekonomický rast a zvýšiť infláciu.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Voľby prezidenta v Spojených štátoch amerických sú dôležitou udalosťou, ktorá môže mať zásadný vplyv na svetovú ekonomiku, vrátane tej európskej. Výsledky volieb, v ktorých vyhral Donald Trump, môžu ovplyvniť medzinárodný obchod, hospodársku spoluprácu aj globálny cenový vývoj. Obchod medzi eurozónou a USA v posledných rokoch rástol, zvýšenie ciel by však mohlo vážne ohroziť ekonomický rast a zvýšiť infláciu. Upozornili na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Pripomenuli, že clá majú priamy vplyv na to, ako lacné alebo drahé budú zahraničné produkty pre firmy a spotrebiteľov v Amerike. Okrem toho ovplyvňujú aj politické a obchodné vzťahy medzi krajinami. "Európa potrebuje, aby spotrebitelia v USA kupovali jej výrobky, keďže aktuálna spotreba doma nie je dostatočne vysoká. Ak sa Amerika začne viac sústrediť na podporu svojich vlastných firiem a obmedzí obchod so zahraničím, pre Európu to môže znamenať vážne problémy," vysvetlili analytici.
Vyššie clá by zvýšili ceny európskych výrobkov na americkom trhu, čím by sa znížil ich predaj. Ak USA zvýšia clá aj na čínske výrobky, čo sa tiež očakáva, tie môžu následne zaplaviť európsky trh a vytvoriť konkurenčný tlak na miestnych výrobcov. Európa by mohla byť tiež donútená zvýšiť svoje clá, čo by ďalej zhoršilo obchodné vzťahy s USA aj Čínou. Na finančných trhoch už teraz vidno pokles akcii európskych firiem, ktoré by boli obchodnou politikou priamo ovplyvnené, poukázali analytici NBS.
Nová hospodárska politika USA bude podľa nich ovplyvňovať tiež infláciu, a teda aj menovú politiku eurozóny. "Hlavnou otázkou zostáva, či budú pre Európu tieto vplyvy v súčte proinflačné alebo protiinflačné. Očakávania finančných trhov bezprostredne pred voľbami sa hýbali skôr smerom k vyššej očakávanej inflácií," zhodnotili ekonómovia.
Kým clá na dovoz do USA by mohli narušiť globálny obchod, zníženie daní môže ešte viac zaťažiť rozpočet a prísny postoj k imigrácii zase zmenšiť dostupnosť lacnej pracovnej sily. Tieto udalosti môžu mať za dôsledok spomalenie globálneho ekonomického rastu a rýchlejšiu infláciu v USA. "Tá sa zas môže preniesť do vyššej inflácie v eurozóne cez reštriktívnejšiu politiku Fedu, ktorá môže spôsobiť silnejší dolár, a teda drahšie dovezené tovary pre obyvateľov eurozóny. Prípadné vyššie inflačné tlaky môžu skomplikovať oživenie európskej ekonomiky," varovali analytici.
Naopak, nová energetická stratégia by mohla podľa nich presýtiť globálne trhy s fosílnymi palivami, čo by tlačilo ceny energií nadol a pôsobilo protiinflačne. Všetky tieto vplyv bude musieť zohľadniť aj Európska centrálna banka (ECB) vo svojom rozhodovaní o nastavení menovej politiky.
Pripomenuli, že clá majú priamy vplyv na to, ako lacné alebo drahé budú zahraničné produkty pre firmy a spotrebiteľov v Amerike. Okrem toho ovplyvňujú aj politické a obchodné vzťahy medzi krajinami. "Európa potrebuje, aby spotrebitelia v USA kupovali jej výrobky, keďže aktuálna spotreba doma nie je dostatočne vysoká. Ak sa Amerika začne viac sústrediť na podporu svojich vlastných firiem a obmedzí obchod so zahraničím, pre Európu to môže znamenať vážne problémy," vysvetlili analytici.
Vyššie clá by zvýšili ceny európskych výrobkov na americkom trhu, čím by sa znížil ich predaj. Ak USA zvýšia clá aj na čínske výrobky, čo sa tiež očakáva, tie môžu následne zaplaviť európsky trh a vytvoriť konkurenčný tlak na miestnych výrobcov. Európa by mohla byť tiež donútená zvýšiť svoje clá, čo by ďalej zhoršilo obchodné vzťahy s USA aj Čínou. Na finančných trhoch už teraz vidno pokles akcii európskych firiem, ktoré by boli obchodnou politikou priamo ovplyvnené, poukázali analytici NBS.
Nová hospodárska politika USA bude podľa nich ovplyvňovať tiež infláciu, a teda aj menovú politiku eurozóny. "Hlavnou otázkou zostáva, či budú pre Európu tieto vplyvy v súčte proinflačné alebo protiinflačné. Očakávania finančných trhov bezprostredne pred voľbami sa hýbali skôr smerom k vyššej očakávanej inflácií," zhodnotili ekonómovia.
Kým clá na dovoz do USA by mohli narušiť globálny obchod, zníženie daní môže ešte viac zaťažiť rozpočet a prísny postoj k imigrácii zase zmenšiť dostupnosť lacnej pracovnej sily. Tieto udalosti môžu mať za dôsledok spomalenie globálneho ekonomického rastu a rýchlejšiu infláciu v USA. "Tá sa zas môže preniesť do vyššej inflácie v eurozóne cez reštriktívnejšiu politiku Fedu, ktorá môže spôsobiť silnejší dolár, a teda drahšie dovezené tovary pre obyvateľov eurozóny. Prípadné vyššie inflačné tlaky môžu skomplikovať oživenie európskej ekonomiky," varovali analytici.
Naopak, nová energetická stratégia by mohla podľa nich presýtiť globálne trhy s fosílnymi palivami, čo by tlačilo ceny energií nadol a pôsobilo protiinflačne. Všetky tieto vplyv bude musieť zohľadniť aj Európska centrálna banka (ECB) vo svojom rozhodovaní o nastavení menovej politiky.