Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Postavenie v rebríčku reflektovalo aj spoluprácu v oblasti bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahov.
Autor TASR
Bratislava 2. júla (TASR) – Kybernetická bezpečnosť sa na Slovensku zlepšuje. Skonštatoval to Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). SR sa totiž umiestnila na 34. mieste v hodnotení rebríčka Global Cyber Security Index. V horizonte uplynulých rokov tak ide o posun smerom k lepšiemu. Rebríček vytvára Medzinárodná telekomunikačná únia, ktorá je špecializovanou agentúrou OSN pre informačné a komunikačné technológie.
„Od prijatia Koncepcie kybernetickej bezpečnosti na roky 2015 až 2020 sa Slovensko systematickejšie venuje tejto oblasti. Krajina dosiahla pokrok vo všetkých piatich hodnotených parametroch - legislatíva, technické opatrenia, organizácia, rozvoj kapacít aj spolupráca," vymenoval hovorca úradu Peter Habara.
V rámci kritéria o legislatíve v oblasti kybernetickej bezpečnosti a počítačovej kriminality získalo Slovensko v aktuálnom hodnotení plný počet bodov. Takisto naplno bodovalo Slovensko aj v prípade technických opatrení. Pri tomto kritériu sa podľa Habaru posudzujú napríklad existencie jednotiek CSIRT a ich vyspelosť, organizácia cvičení či zdieľanie informácií.
„CSIRT jednotky na národnej, vládnej aj sektorovej úrovni pokračujú v napĺňaní poslania a rozvíjajú svoje kapacity na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov, obnovu systémov, preventívne aktivity a aktivity zamerané na zlepšovanie úrovne kybernetickej bezpečnosti," vyhlásil hovorca.
Hodnotitelia sa venovali aj organizácii v oblasti kyberbezpečnosti v krajine. Zaujímali ich napríklad stratégia kybernetickej bezpečnosti, jej obsah a jej akčný plán, ochrana detí v kybernetickom priestore, vykonávanie auditov a podobne. Slovensko dosiahlo podľa NBÚ vysoký počet bodov.
NBÚ pripomenul, že spracoval Národnú stratégiu aj Akčný plán kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025. „Práve akčný plán bude pomyselnými notami pre harmóniu v kybernetickej bezpečnosti štátnej správy, samospráv, súkromného sektora, ale aj v prípade širokej verejnosti," podotkol Habara.
Ešte v lete 2020 zriadil NBÚ svoju príspevkovú organizáciu – Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (KCCKB), ktorého hlavnými úlohami sú certifikácia, výkon auditov kybernetickej bezpečnosti, ale aj vzdelávanie v tejto oblasti.
Slovensko horšie obstálo v rozvoji kapacít - šírení bezpečnostného povedomia, vzdelávaní profesionálov, vzdelávacie programy na školách a výskum a vývoj. „V tejto oblasti musí Slovensko dlhodobo pracovať na zlepšení," dodal NBÚ.
Postavenie v rebríčku reflektovalo aj spoluprácu v oblasti bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahov, partnerstiev verejného a súkromného sektora či spolupráca kompetentných autorít na národnej úrovni. V tomto parametri je tiež podľa úradu priestor na zlepšenie.
„Od prijatia Koncepcie kybernetickej bezpečnosti na roky 2015 až 2020 sa Slovensko systematickejšie venuje tejto oblasti. Krajina dosiahla pokrok vo všetkých piatich hodnotených parametroch - legislatíva, technické opatrenia, organizácia, rozvoj kapacít aj spolupráca," vymenoval hovorca úradu Peter Habara.
V rámci kritéria o legislatíve v oblasti kybernetickej bezpečnosti a počítačovej kriminality získalo Slovensko v aktuálnom hodnotení plný počet bodov. Takisto naplno bodovalo Slovensko aj v prípade technických opatrení. Pri tomto kritériu sa podľa Habaru posudzujú napríklad existencie jednotiek CSIRT a ich vyspelosť, organizácia cvičení či zdieľanie informácií.
„CSIRT jednotky na národnej, vládnej aj sektorovej úrovni pokračujú v napĺňaní poslania a rozvíjajú svoje kapacity na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov, obnovu systémov, preventívne aktivity a aktivity zamerané na zlepšovanie úrovne kybernetickej bezpečnosti," vyhlásil hovorca.
Hodnotitelia sa venovali aj organizácii v oblasti kyberbezpečnosti v krajine. Zaujímali ich napríklad stratégia kybernetickej bezpečnosti, jej obsah a jej akčný plán, ochrana detí v kybernetickom priestore, vykonávanie auditov a podobne. Slovensko dosiahlo podľa NBÚ vysoký počet bodov.
NBÚ pripomenul, že spracoval Národnú stratégiu aj Akčný plán kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025. „Práve akčný plán bude pomyselnými notami pre harmóniu v kybernetickej bezpečnosti štátnej správy, samospráv, súkromného sektora, ale aj v prípade širokej verejnosti," podotkol Habara.
Ešte v lete 2020 zriadil NBÚ svoju príspevkovú organizáciu – Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (KCCKB), ktorého hlavnými úlohami sú certifikácia, výkon auditov kybernetickej bezpečnosti, ale aj vzdelávanie v tejto oblasti.
Slovensko horšie obstálo v rozvoji kapacít - šírení bezpečnostného povedomia, vzdelávaní profesionálov, vzdelávacie programy na školách a výskum a vývoj. „V tejto oblasti musí Slovensko dlhodobo pracovať na zlepšení," dodal NBÚ.
Postavenie v rebríčku reflektovalo aj spoluprácu v oblasti bilaterálnych aj multilaterálnych vzťahov, partnerstiev verejného a súkromného sektora či spolupráca kompetentných autorít na národnej úrovni. V tomto parametri je tiež podľa úradu priestor na zlepšenie.
