New York 24. novembra (TASR) - Sirény znovu hučia na poplach. Takmer neregulované finančné subjekty sú podľa poznatkov regulátorov silnejšie než pred finančnou krízou z roku 2008. Informuje o tom nemecký manager magazin s odvolaním sa na agentúru Reuters. Rada pre finančnú stabilitu (FSB) skupiny G20 uviedla, že na konci minulého roka disponovali subjekty 67 biliónmi USD (51,90 bilióna eur) - ale ich zdroje sú zrejme ešte silnejšie. Na začiatku svetovej finančnej krízy pred vyše štyrmi rokmi podnikali so 62 biliónmi USD. Pred 10 rokmi mali k dispozícii 26 biliónov USD.

Neregulované subjekty obhospodarujú takmer štvrtinu prostriedkov, ktoré sa točia v globálnom finančnom systéme. V regulovaných komerčných bankách ich je takmer polovica a zvyšok je na účtoch štátnych a centrálnych bánk, poisťovní a dôchodkových fondov. Experti FSB však odhadujú, že neregulované subjekty majú v rukách ešte viac peňazí. Mnohé hedžové fondy ich presunuli do daňových a finančných rajov a medzinárodný regulačný orgán nemôže zistiť ich výšku.

FSB, ktorá sídli v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo švajčiarskom Bazileji, chce v rámci snahy o celosvetové regulovanie finančných tokov zosilniť kontrolu aj nad nebankovými subjektmi. Uplynulú nedeľu (18. 11.) rada zverejnila návrh opatrení, ako dosiahnuť zámer. O návrhu sa má diskutovať do septembra budúceho roku.

Foto: TASR/František Iván

Riziko, ktoré pre ekonomiku nebankovky znamenajú

Doteraz boli mnohé nebankové subjekty – a s nimi spojené riziká – len v zornom poli dohľadu. Tieto subjekty samy o seba nie sú zlé, zdôrazňuje FSB. Mohli by však finančnú krízu urýchliť alebo dokonca vyvolať, keď spôsobujú rast dlhov bánk, ale predovšetkým, keď dlhodobé úvery krátkodobo refinancujú. Počas krízy sa často rýchlo sťahujú z bojiska a vo finančnom sektore zanechávajú chaos.

Expertov FSB predovšetkým znepokojujú fondy peňažného trhu, ktoré spôsobili v európskej dlhovej kríze rozvrat, lebo z európskych bánk stiahli dolárovú likviditu. Stali sa najzraniteľnejšími, pretože ich vlastní financovatelia v krízovom období z nich často bleskovo sťahujú svoje prostriedky.

Ale aj požičiavanie cenných papierov, opätovné predávanie záväzkov alebo repoobchody (dohody o spätnom odkúpení cenných papierov za pevnú cenu v stanovenom termíne) treba lepšie kontrolovať. Krach americkej banky Lehman Brothers a fakt, že sa k priepasti priblížil americký poisťovací obor AIG, vyvolali plošný požiar práve preto, lebo obe inštitúcie sa silno zapojili do požičiavania cenných papierov.

Foto: TASR/František Iván

Investičné mechanizmy

K nebankovým subjektom sa zaratúvajú aj investičné mechanizmy ako konduity alebo SIV (štruktúrované investičné mechanizmy), do ktorých napríklad nemecké krajinské banky investovali svoje nebilančné prostriedky. Veľkú časť z nich počas krízy stratili, a to podlomilo kondíciu samotných ústavov. Nie všetky investičné mechanizmu sú rovnako nebezpečné. Experti FSB k nebankovým subjektom počítajú aj pobočky mnohých zahraničných bánk otvorené v Holandsku.

Najväčší počet nebankových subjektov je v Spojených štátoch. Ich finančné zdroje sa odhadujú na 23 biliónov USD, čo je 35 % celkovej disponibilnej sumy finančného sektora krajiny. V celej eurozóne zostáva mimo kontroly 22 biliónov USD. Avšak podiel nebankových subjektov na celkových finančných zdrojoch v Spojených štátov v rokoch 2005 až 2011 klesol zo 44 na 35 %. Narástol však vo Veľkej Británii. V nej a vo finančných centrách Hongkong, Singapur a vo Švajčiarsku uložené zdroje nebankových subjektov dosahujú viacnásobok hodnoty ich hrubého domáceho produktu.