Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti pracuje v Spojenom kráľovstve 3,7 milióna ľudí zo všetkých členských krajín EÚ.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) - Zostáva už len niečo viac ako šesť mesiacov do plánovaného odchodu Veľkej Británie z EÚ. Briti však môžu odísť aj skôr ako 31. októbra. V tom momente sa predovšetkým skomplikujú cesty za prácou Slovákom, Čechom a ďalším ôsmim národnostiam z nových členských krajín EÚ.
Podľa CEO pracovnej a personálnej agentúry Manuvia, Petra Dosedlu, je však mylné sa spoliehať na to, žeby sa ľudia pracujúci v Spojenom kráľovstve vracali domov vo veľkých počtoch a siahli po neobsadených pracovných miestach. Aj napriek pripravovaným obmedzeniam sa britský trh bez zahraničných pracovníkov nezaobíde. Podľa neho je pracovná migrácia prirodzenou súčasťou premenených trhov práce vo vyspelých ekonomikách vrátane tej britskej.
V súčasnosti pracuje v Spojenom kráľovstve 3,7 milióna ľudí zo všetkých členských krajín EÚ. Z toho takmer milión je Poliakov, približne 400.000 Rumunov, 200.000 Bulharov, 108.000 Litovčanov a takmer rovnaký počet Slovákov a Maďarov, a asi 60.000 Čechov. Ľudia z nových členských štátov prichádzajú do Británie primárne za prácou, v menšej miere za vzdelaním, 80 % má zamestnanie, aj keď sú to vo veľkej miere nízko kvalifikované pozície.
Britská vláda plánuje obmedziť čistú ročnú pracovnú imigráciu na 100.000 osôb s tým, že dá prednosť vysoko kvalifikovaným ľuďom. Menej kvalifikované miesta majú byť potom obmedzené kvótou – momentálne na 20.000 osôb, pričom uchádzač z EÚ bude posudzovaný rovnako, ako keby nebol občanom EÚ.
"Krátkodobé obmedzenie v počte prílevu migrujúcich ľudí do Británie je možné očakávať, avšak trh bude určovať kvóty veľmi rýchlo. Pokiaľ bude ekonomika požadovať zvýšenie kvót, vláda na to bude musieť reagovať. Verím preto v prospech a silu trhu," hovorí Dosedla.
Podľa neho teoreticky môže brexit podporiť nasýtenie hladných pracovných trhov v strednej Európe. Pochybuje však o návrate východoeurópskych národov späť do domovských krajín, tak ako to avizovala napríklad slovenská alebo česká vláda. Poľská vláda je v tomto smere úplne skeptická, maďarská skôr neutrálna. Pokiaľ v minulosti odchádzali Slováci alebo Česi za prácou ako lacná pracovná sila, tieto rozdiely v posledných rokoch takmer zanikli. Odchod za prácou je skôr vecou rovných šancí. V súvislosti s brexitom je podľa jeho názoru skôr možné očakávať zmeny hlavných migračných smerov a presmerovanie tokov do západnej Európy a na juh.
Podľa CEO pracovnej a personálnej agentúry Manuvia, Petra Dosedlu, je však mylné sa spoliehať na to, žeby sa ľudia pracujúci v Spojenom kráľovstve vracali domov vo veľkých počtoch a siahli po neobsadených pracovných miestach. Aj napriek pripravovaným obmedzeniam sa britský trh bez zahraničných pracovníkov nezaobíde. Podľa neho je pracovná migrácia prirodzenou súčasťou premenených trhov práce vo vyspelých ekonomikách vrátane tej britskej.
V súčasnosti pracuje v Spojenom kráľovstve 3,7 milióna ľudí zo všetkých členských krajín EÚ. Z toho takmer milión je Poliakov, približne 400.000 Rumunov, 200.000 Bulharov, 108.000 Litovčanov a takmer rovnaký počet Slovákov a Maďarov, a asi 60.000 Čechov. Ľudia z nových členských štátov prichádzajú do Británie primárne za prácou, v menšej miere za vzdelaním, 80 % má zamestnanie, aj keď sú to vo veľkej miere nízko kvalifikované pozície.
Britská vláda plánuje obmedziť čistú ročnú pracovnú imigráciu na 100.000 osôb s tým, že dá prednosť vysoko kvalifikovaným ľuďom. Menej kvalifikované miesta majú byť potom obmedzené kvótou – momentálne na 20.000 osôb, pričom uchádzač z EÚ bude posudzovaný rovnako, ako keby nebol občanom EÚ.
"Krátkodobé obmedzenie v počte prílevu migrujúcich ľudí do Británie je možné očakávať, avšak trh bude určovať kvóty veľmi rýchlo. Pokiaľ bude ekonomika požadovať zvýšenie kvót, vláda na to bude musieť reagovať. Verím preto v prospech a silu trhu," hovorí Dosedla.
Podľa neho teoreticky môže brexit podporiť nasýtenie hladných pracovných trhov v strednej Európe. Pochybuje však o návrate východoeurópskych národov späť do domovských krajín, tak ako to avizovala napríklad slovenská alebo česká vláda. Poľská vláda je v tomto smere úplne skeptická, maďarská skôr neutrálna. Pokiaľ v minulosti odchádzali Slováci alebo Česi za prácou ako lacná pracovná sila, tieto rozdiely v posledných rokoch takmer zanikli. Odchod za prácou je skôr vecou rovných šancí. V súvislosti s brexitom je podľa jeho názoru skôr možné očakávať zmeny hlavných migračných smerov a presmerovanie tokov do západnej Európy a na juh.
