Systém podpory výkonu audítorskej profesie je na Slovensku vážne ohrozený.
Autor OTS
Bratislava 27. novembra (OTS) - Už dlhšie avizujete, že z návrhu novely zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štatutárnom audite“), ktorú pripravuje Ministerstvo financií SR (MF SR) vyplývajú viaceré negatívne riziká...
- V prvom rade návrh novely zákona obsahuje ustanovenia z dôvodu prijatia práva EÚ v oblasti udržateľnosti. K tejto časti novely zákona sa Slovenská komora audítorov (SKAU) hlási a aktívne ju zavedie do praxe. Problematickými sú však zmeny v návrhu novely, výrazne zasahujúce do hospodárenia SKAU ako samosprávnej stavovskej organizácie, s cieľom prednostne financovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ÚDVA).
Môžete byť konkrétnejší?
- Po dôkladnej analýze môžeme konštatovať, že navrhovaná novela zákona nielenže ohrozuje systém podpory výkonu audítorskej profesie, ktorý zastrešuje SKAU, a výrazne prehlbuje disproporcie v systéme financovania výkonu dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Autormi návrhu zvyšovania financovania štátneho úradu príspevkami členov komory sú zástupcovia MF SR, ktorí zároveň pôsobia aj vo vedení štátneho úradu.
Nemožno to z tohto hľadiska vnímať aj ako možný konflikt záujmov?
- Z kontextu postojov dá sa uvedený prístup vnímať ako jednoznačné preferovanie UDVA, ale dôležitá je skutočnosť, že je vybraný prístup, ktorý je na úkor SKAU. A navyše, napriek tomu, že z rozpočtu v súčasnej situácii nie je možné pýtať ani euro navyše, ÚDVA plánuje svoje rozširovanie a zväčšovanie. Podľa nás sa to míňa akýmkoľvek účinkom, pretože štátny ÚDVA ma dohliadať a kontrolovať - a nie extrémne centralizovať a byrokraticky kumulovať pod seba aktivity, ktoré by mala vykonávať naša komora. To sú oblasti, ktoré v porovnaní s transpozíciu právnych predpisov s okolitými krajinami sú prijímané vysoko nad štandard.
Zrejme majú na nárast nejaké dôvody. Poznáte ich argumenty?
- Počas predrezortného pripomienkového konania sme ani odpoveď a ani len informáciu a zdôvodnenie na túto otázku od nikoho nedostali. Dokonca sme argumentovali, že ÚDVA má výraznú finančnú rezervu nakumulovanú od svojho vzniku, čo pri súčasných výdavkoch UDVA a nezmenenom nastavení tvorí rezervu na významný počet rokov dopredu.. Nakoniec, priznala to pri rokovaniach aj donedávna generálna riaditeľka ÚDVA Ing. Kaszasová. Preto nevidíme dôvod na ďalšie zvyšovanie výberu finančných poplatkov. V navrhovanom zvyšovaní poplatkov štátnemu aparátu absentuje analýza efektívnosti, hospodárnosti a úspornosti.
ÚDVA sa ako štátom zriadený kontrolný orgán by mal dohliadať na to, či sa audity robia zo strany audítorov dobre a správne.
Na porozumenie podstaty je potrebné povedať, že do vzniku UDVA sme všetky činnosti vyplývajúce pre audítorskú činnosť vykonávali my, a to z členských poplatkov štatutárnych audítorov. Samozrejme vznik orgánu dohľadu sme vnímali pozitívne, a to vo význame kontroly výkonu audítorských služieb. Zákonom bolo nastavené, že poplatky a príspevky, ktoré platia štatutárni audítori UDVA si môžu odpočítať od členských poplatkov pre komoru. Komora nastavila šetriace opatrenia, investovala do digitalizácie. UDVA od svojej existencie, tak ako som spomínal naakumulovala značné finančné zdroje. V súčasnosti, keď všetkých podnikateľov a teda aj štatutárnych audítorov zaťažuje inflácia, návrh zákona zvyšuje poplatky a príspevky pre UDVA. Zvýšené poplatky a príspevky sa odpočítajú od členských príspevkov a nastal bod, kedy to komora ekonomiky neunesie. Začíname poukazovať na skutočnosti, že prečo štát chce ohroziť metodickú a odbornú základňu, ktorá všetky prostriedky vynakladá pre audítorov. Prečo sa chcú členské poplatky akumulovať v štátnom orgáne. Veď členské príspevky patria členom a mali by slúžiť pre štatutárnych audítorov.
Do roku 2008 sme všetky činnosti zastrešovali ako samosprávna organizácia. Napriek prechodu niektorých kompetencií na UDVA, naďalej je možné porovnávať kontrolu kvality, jej výsledky a samozrejme aj finančnú náročnosť. Prezentované výsledky výkonu dohľadu zo strany UDVA a kontroly kvality zo strany SKAU sú približné rovnaké aj napriek faktu, že dohľad a kontrola kvality realizovaná úradom je podrobnejšia a vo väčšom rozsahu. Finančný rozpočet UDVA sa nám javí ako nadhodnotený.
V čom napríklad?
- Porovnávali sme napr. veľkosti objemu rozpočtov - z pohľadu financovania ÚDVA s podobnými úradmi napr. v Čechách a Rakúsku. Zistili sme, že rozpočet ÚDVA na Slovensku je v porovnaní s veľkosťou krajiny, jej ekonomiky a pod. takmer dvojnásobný, ako v týchto krajinách. ÚDVA na Slovensku ho aj napriek tomu ešte plánuje výraznejšie – cez poplatky – navyšovať! Docieli sa tým stav, že členovia našej komory budú - podľa pripravovaného návrhu – nepriamo financovať štátny úrad.
Môžete podrobnejšie vysvetliť, ako by malo toto dodatočné financovanie prebiehať v praxi?
- V prvom rade je systém nastavený voči stavovskej komore diskriminačne vtom, že zvýšené platby by mali prebiehať cez rôzne registračné poplatky, ktoré sa následne majú odpočítať z členského poplatku pre našu komoru.
- To mi pripomína systém padajúceho „balvanu“...
- Viete, som ekonóm - nie štátny byrokrat - a tak ma logicky ako prvé napadne, že pokiaľ nevychádzam s financiami, tak musím v prvom rade zefektívniť procesy tak, aby som ich pokryl z financií, ktoré mám k dispozícii. Od vzniku ÚDVA, prišla SKAU o významné percento svojho rozpočtu,, tak ako som spomínal už v súčasne platných pravidlách majú povinnosť členovia SKAU platiť poplatky UDVA, o ktoré si znižujú členské SKAU – tj. SKAU už teraz financuje chod štátneho úradu. Reakciou SKAU na zmeny financovania bolo, že sme museli zefektívniť úplne všetko. Znížili sme počet zamestnancov, zdigitalizovali sme čo sa len dalo a vďaka tomu dnes funguje komora ako odborné zázemie pre členov v nezmenenom rozsahu. Žiaľ, odpoveďou štátu je paradoxne to, že v posledných rokoch extrémne znížil limity povinného auditu do takej miery, že sa tomu nemilo čudujú naši partneri v západnej Európe, a zo štátneho dohliadajúceho úradu sa stáva rozrastajúci sa aparát s rastúcimi požiadavkami na financovanie.
Nedáva to pritom logiku: týmito krokmi štát nielen stráca vplyv na priehľadnosť a transparentnosť ekonomiky, ale nepriamo ohrozuje aj našu stavovskú samosprávnu organizáciu tým, že nám chce zobrať aj ďalšiu časť členských príspevkov. Komora aj napriek zníženiu príjmov od členov dokázala efektívne všetky problémy absorbovať a dokonca sme svojim členom nezvyšovali ich poplatky ani vtedy, keď v poslednom roku neúmerne stúpala inflácia. Rovnaký prístup som očakával aj zo strany UDVA.
Nenavrhovali ste im napr. nejaké možnosti, ktorými by ste im vy vedeli pomôcť so znížením nákladov?
- Roky navrhujeme online prepojenie nášho systému ako efektívnej základne na evidencie, ktoré sú v súčasnosti zdvojené (na úrade a v SKAU). Takisto sme navrhovali, že pokiaľ úrad nevie zabezpečovať efektívny výkon kompetencií nad rámec legislatívy EU, vieme to ako SKAU zabezpečiť bez akýchkoľvek nárokov na štátny rozpočet a samozrejme lacnejšie. Preto s nevôľou vnímajú naši členovia takéto vynakladanie prostriedkov, ktoré musia platiť.
Vôbec nepochybujem o tom, že to bude po zavedení paralelného systému nakoniec v réžii štátneho aparátu niekoľkonásobne drahšie.
O akú čiastku vám chce novela zákona zvýšiť doterajšie poplatky?
- Na rozdiel od nás, ktorí sme zefektívnením procesov našli spôsob ako ďalej, postoj ÚDVA, ako štátneho úradu je úplne opačný: namiesto efektívneho riadenia si povedali, že už dlho nezvyšovali poplatky a tak navrhli zvýšenie doterajších poplatkov o približne 13% a navyše k tomu to naviazali aj na inflačnú doložku – čo je samé o sebe nezmysel.
Navrhli aj inflačnú doložku? Čisto teoreticky – to by vám v prípade deflácie peniaze aj vracali?
- To, na Slovensku, myslím, nehrozí ani zďaleka (úsmev). Ide však o inú vec: navrhnutá inflačné doložka je nelogická, pretože inflácia sa počíta zo spotrebiteľských cien. My ako audítori však svojou činnosťou netvoríme významnú časť spotrebiteľského koša, z ktorého sa inflácia počíta. Nehovoriac o tom, že v období, keď je vysoká inflácia, tak sa ekonomike nedarí. A keď sa nedarí ekonomike, tak sa nedarí ani subjektom, ktoré v rámci nej pôsobia. A práve vtedy, keď sa nikomu nedarí, sa slovenský štát a jeho štátny aparát rozhodnú, že je najvyšší a najvhodnejší čas, aby vás práve teraz, keď sa vám nedarí a peňazí nemáte nazvyš, ešte viac z peňazí „zodrali“...
Zrejme sa tu bavíme o takom našskom „karpatskom“ slovenskom špecifiku...
- Štát a jeho úrad tým, že tlačia na neodôvodnené zvyšovanie poplatkov a tým následne aj cien, nepriamo roztáčajú inflačnú špirálu. Navyše, klientov, ktorí platia za audit nezaujíma, aký veľký je ÚDVA a pre koho a prečo vlastne existuje. V okamihu, ako bude preňho služba auditu finančne a byrokraticky náročná, bude zvažovať či a prečo si ju kúpi a zaplatí. A navyše zvyšovaním limitov ten istý štát zároveň deklaruje nezáujem o tieto služby. Pritom štatutárny audit je v prvom rade služba vo verejnom záujme, bez ohľadu na to, v akom subjekte je audit realizovaný.
Čím si vysvetľujete, že na Slovensku je v porovnaní s dvojnásobne nielen väčšími ale aj ekonomicky silnejšími Čechami a Rakúskom nutný pomerovo vyšší finančný rozpočet a ešte ho viac zvyšovať? Alebo platí, že nie sme tak chudobní ako oni, aby sme nemohli mať drahší štátny úrad?
- Slovensko v tomto prípade priamo deklaruje neefektívnosť v správe veci verejných. Pokiaľ si ktokoľvek pozrie pomerové ukazovatele, tak zistí, že to, čo robí u nás ÚDVA dokážu robiť v iných a väčších krajinách s podstatne nižším finančným rozpočtom.
Zrejme nemajú tú našskú „alternatívnu“ správu veci verejných v génoch...
- Skôr si myslím, že sa tam pretrhli „zvyklosti“, ktoré u nás pretrvávajú už od čias budovania komunizmu: Aj preto u nás stále odbornosť, transparentnosť a efektívnosť neznamenajú z pohľadu štátu, jeho aparátu a aj politikov hlavné kritérium. Ukážkovým príkladom je aj návrh novely zákona o štatutárnom audite.
V čom konkrétne?
- Ako som už spomenul, na Slovensku asi nevie pôsobiť štátny úrad tak efektívne ako v susedných krajinách. ÚDVA už pôsobí v SR vyše desaťročie. Je to dostatočne dlhý čas na to, aby sa vychytali „detské“ chyby a robili veci efektívnejšie. Výsledok ale pôsobí úplne skôr opačne. Na budovanie svojho aparátu požaduje čoraz viac financií. Pri dobrej správe vecí verejných, a tak vnímam aj povinnosti akéhokoľvek úradu, je prvou otázkou „Vieme to robiť efektívnejšie a lacnejšie?“ a ak to ja nedokážem, robia to lepšie inde? Avšak na Slovensku je to skôr jednoduché nastavenie vyššieho príjmu od tých, ktorým sa dá zobrať. Ale tí, ktorí tieto poplatky platia, si na to musia zarobiť. Aby mohli odviesť viac štátnemu aparátu, musia najskôr zarobiť svojou šikovnosťou, nasadením a efektívnym hospodárením – ma rozdiel od štátneho aparátu, ktorému len stačí prijať novelu zákona a natrčiť ruku...
ÚDVA však dozerá a aj kontroluje, či vy - štatutárni audítori vykonávate audit u svojich klientov správne a dobre. A to si vyžaduje aj ľudí a aj náklady...
- Jednou z podmienok, ktorá je aj v zákone a aj v našich štandardoch je, že náš audit máme vykonávať efektívne. Keby sme pracovali tak neefektívne, ako to vidíme z návrhu zákona, tak naše audity by boli cenovo drahšie a časovo náročnejšie. SKAU ako stavovská organizácia má dlhodobo nastavený a rokmi overený systém financovania a členských poplatkov. Tento istý systém sme navrhovali aj MF SR a aj ÚDVA: aby prípadný rast poplatkov bol závislý od rastu tržieb za poskytované služby. U nás to máme tak zavedené, že pokiaľ sa našim členom darí a rastú ich tržby, tak aj ich odvod pre komoru je vyšší, Keď sa členom nedarí, robíme všetko pre zefektívnenie činnosti, pretože od nás, ako stavovskej komory naši členovia očakávajú stále rovnako veľký, profesionálny a kvalitný servis. Argumentovali sme, že tento systém funguje aj v iných európskych krajinách. Náš návrh ÚDVA neprijala. Naopak, rozhodli sa zvyšovať nielen poplatky od našich členov, zaviesť aj inflačnú doložku a čo je úplne likvidačné - znížiť príjmy stavovskej organizácii akou je SKAU o tieto poplatky.
Do akej miery sa zavedenie týchto pravidiel reálne odrazí na našej stavovskej komore?
- SKAU by prišla o ročné príjmy na úrovni približne 200 000 euro. To predstavuje ďalších 20% z nášho rozpočtu k tým 20%, ktoré už doposiaľ ÚDVA na ich dohliadaciu činnosť odvádzame. Naša komora pre audítorov zabezpečuje kvalifikovanú, vysoko profesionálnu a odbornú metodickú a školiacu činnosť. To si však ÚDVA prevziať nechce. Uspokojí sa len s ďalšími peniazmi na svoj rastúci aparát. Nerád straším, ale vážne hrozí, ohrozenie profesie. Audit sa stane na Slovensku len koncentrovanou záležitosťou „klubu vyvolených,“ pár veľkých vybraných hráčov v podobe zahraničných audítorských korporácií so silným finančným, metodickým a medzinárodným zázemím.
Myslíte, že by to ohrozilo audítorov až do tej miery, že by s toto činnosťou skončili?
- Ohrození sú drobní, odborne zdatní a vyškolení slovenskí audítori, pracujúci na živnosť alebo v rámci menších audítorských spoločností - ktorých sú v súčasnosti stovky. Pokiaľ štát bude pokračovať v represiách voči auditu ako takému, skončia, lebo pri nastavených finančných a iných obmedzeniach zo strany štátu a ÚDVA to neutiahnu. Neviem či je toto cieľom. Narušiť niečo, čo sa tu od začiatku 90. rokov systematicky - po vzore krajín západnej Európy - budovalo a transparentne a odborne realizovalo. SKAU zatiaľ stále je rešpektovaná ako líder v presadzovaní zmien v strednej a východnej Európe v oblasti auditu. Dnes už aj sám prezident IFACu (svetová organizácia združujúca profesijné komory, ktorá vydáva medzinárodné audítorské štandardy – pozn. red.) Alan Johnson nechcel veriť a aj sa čudoval, v akom „zvláštnom“ prostredí pôsobíme.
Pozrime sa trochu komplexnejšie a aj podrobnejšie na odvody a platby, ktoré vyplývajú z pohľadu navrhovanej novely. Lebo bez nich je to vami spomínané ohrozenie akurát tak v teoretickej rovine...
- Súhlasím, poďme na konkrétne sumy a poplatky. Členskú audítorskú základňu SKAU tvorí okolo 800 fyzických osôb a 228 audítorských spoločností. Všetky audítorské spoločnosti musia v súčasnosti platiť UDVA 300 Eur ročne. Za čo je tento poplatok neviem, ale je v zákone. Z tohto celkového počtu členov SKAU je asi 30 audítorov, ktorí vykonávajú štatutárny audit v subjektoch verejného záujmu podľa slovenskej definície, ktoré je širšia ako určujú pravidlá EU. Uvedení tridsiati členovia musia zaplatiť každý rok aj registračný poplatok, aby mohli realizovať audit v spomínaných subjektoch a to od 1000 EUR až do 35000 EUR – podľa toho koľko zákaziek v SVZ chcú realizovať.
To sú však poplatky, ktoré sa netýkajú získania licencie audítora, však?
- Nie. Každý, kto sa chce stať audítorom, musí najskôr splniť náročné požiadavky, preukázať 3 až 6 ročnú prax pod odborným vedením iného audítora, pravidelne sa vzdelávať, potom zložiť skúšky, ktoré trvajú 3 dni za poplatok 510 EUR. A po úspešnom absolvovaní si môže zaplatiť za získanú licenciu 200 EUR a audítorská spoločnosť 1000 EUR. Následne je povinný sa kontinuálne vzdelávať a podliehať kontrole kvality a všetkému, čo s tým súvisí. Pokiaľ chce audítor pracovať aj na subjektoch verejného záujmu, musí ročne zaplatiť registračný poplatok ktorý som spomínal od 1000 do 35000 EUR. V tom prípade je povinná ÚDVA robiť u takéhoto audítora dohľad najmenej raz za 3 roky. A navyše – v navrhovanej novele zákona je navrhnuté zvýšiť poplatky aj samotným subjektom verejného záujmu. Niektoré už teraz musia platiť príspevok ÚDVA. Týka sa to napr. aj bánk, finančných inštitúcií, poisťovní a veľkých zamestnávateľov. Ti zrejme o tom asi ani netušia... Ide tak de facto o ďalšie zdanenie približne 170 subjektov . Mimochodom, v dvojnásobne veľkej Českej republike s vyspelejšou ekonomikou a zázemím je 140 subjektov verejného záujmu.
Rozmeňme si to – pre lepšie pochopenie - ešte viac na drobné...
- V pripravovanej novely zákona sa hovorí aj o potrebe jej prijatia kvôli lokálnej legislatíve, týkajúcej sa udržateľnosti. Udržateľnosť máme po odbornej stránke v poriadku vydiskutovanú. Avšak, v súvislosti s ňou je v novele zanesené, že sa bude vydávať aj druhá licencia. Na jej získanie musí jej držiteľ splniť stanovené podmienky. Štatutárni audítori tak budú musieť byť preškolení v rozsahu 40 hodín a až následne potom môžu požiadať o udelenie licencie. Od 1. januára roku 2026 budú musieť audítori, ktorí ju budú chcieť získať, vykonať navyše aj skúšky. Čiže, audítorov čaká splniť stanovené kroky, ktoré v súčasnosti stoja približne 400 euro, venovať im čas na vzdelávanie – počas ktorého nemôžu pracovať a zarábať, ale skôr vynakladať náklady. A až následne môžu požiadať ÚDVA o vydanie licencie, za ktorú zaplatia ÚDVA navrhovaný poplatok 500 euro.
Takže koľko musí audítor, ktorý nechce robiť audity subjektov verejného záujmu zaplatiť a koľko tí čo chcú robiť aj toto a prípadne aj audit udržateľnosti?
- Členské poplatky SKAU, pokiaľ si dobre pamätám sa nemenili aspoň 20 rokov, možno aj dlhšie. Každý člen platí fixný a pohyblivý poplatok. Fixný je 70 EUR ročne pre audítorov a 850 EUR pre audítorskú spoločnosť. Pohyblivý je nastavený ako 1% z dosiahnutých audítorských tržieb. Každá audítorská spoločnosť musí platiť 300 EUR ročne UDVA a zároveň si o tento poplatok zníži členské v komore. Ak chce štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť robiť audit v subjektoch verejného záujmu, musí zaplatiť ÚDVA navyše registračný poplatok od 1 000 do 35 000 euro ročne za to, že ho štátny aparát vedie v zozname a minimálne raz za tri roky naňho dohliadne. Samozrejme o tieto poplatky si znova znižuje členské poplatky SKAU. Pokiaľ by chcel navyše ešte robiť aj audity udržateľnosti, musel by ročne za druhú licenciu priplatiť úradu za jeho dohľad ročný poplatok od 500 do 10.000 euro. A to hovoríme o súčasnej platnej situácii a nie o situácii keď dôjde k navrhovanému zvýšeniu poplatkov od budúceho roka. Po prijatí novely bude musieť k doterajším poplatkom pripočítať ešte 13% zvýšenie a navyše aj poplatok za inflačnú doložku. A to je neakceptovateľné pre drvivú väčšinu slovenských audítorov...
Jediní, ktorí to zvládnu, budú zrejme veľké zahraničné audítorské korporácie...
- Zmeny v návrhu novely, výrazne zasahujú do hospodárenia SKAU ako samosprávnej organizácie, s cieľom prednostne financovať ÚDVA. Navrhovaná novela zákona tak ohrozuje systém podpory výkonu audítorskej profesie, ktorý zastrešuje SKAU, zvyšuje vplyv štátneho aparátu bez preukázaného dosahu na zvýšenie kvality profesie štatutárneho auditu a zároveň výrazne prehlbuje disproporcie v systéme financovania výkonu dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu a kontroly kvality auditu v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Veľké zahraničné audítorské korporácie na Slovensku nepotrebujú mať stavovskú komoru. Lebo „veľkí hráči“ nielen dokážu financovať nové podmienky, ale majú aj veľký aparát a zázemie, ktoré dokáže splniť podmienky, ktoré budú nastavené. Aparát a zázemie pre menších audítorov a audítorské spoločnosti zabezpečuje práve SKAU. Navrhované zmeny nemajú nič spoločné s vyššou kvalitou, efektivitou a výhodou pre samotného auditovaného klienta. Koncentrácia trhu a obmedzená dostupnosť služieb spôsobí pre auditované subjekty drahšie nákupy týchto služieb...
Čo sa podľa vás stane s audítormi, keď stratia aj vďaka nastaveným podmienkam zmysel naďalej robiť audítorov?
- Ako vysokokvalifikovaní odborníci sa budú napr. venovať poradenstvu súkromným spoločnostiam napr. v ich optimalizácií daňových povinností, alebo budú podnikať vo finančnom a ekonomickom poradenstve. Nepochybujem o ich uplatnení, avšak už v prospech iných cieľov. Ich schopnosti budú využité v prospech daňových subjektov - na úkor štátu a verejnej kontroly. Ale asi o to ide a posledné roky preto štátny aparát systematicky podniká kroky v eliminácii nezávislej kontroly formou auditu. Či formou zvyšovania limitov, alebo predloženým návrhom obmedzenia financovania odborného zázemia profesie. To je zákonité a priamoúmerné tomu, že štát nemá záujem o audit a verejnú kontrolu. Aj preto sa nemôžeme čudovať, že kvalita informácií z účtovných závierok je klesajúca s priamym vplyvom na príjmy štátneho rozpočtu. Verejne nie je prezentovaný záujem zo strany kompetentných tento stav riešiť.
- V prvom rade návrh novely zákona obsahuje ustanovenia z dôvodu prijatia práva EÚ v oblasti udržateľnosti. K tejto časti novely zákona sa Slovenská komora audítorov (SKAU) hlási a aktívne ju zavedie do praxe. Problematickými sú však zmeny v návrhu novely, výrazne zasahujúce do hospodárenia SKAU ako samosprávnej stavovskej organizácie, s cieľom prednostne financovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ÚDVA).
Môžete byť konkrétnejší?
- Po dôkladnej analýze môžeme konštatovať, že navrhovaná novela zákona nielenže ohrozuje systém podpory výkonu audítorskej profesie, ktorý zastrešuje SKAU, a výrazne prehlbuje disproporcie v systéme financovania výkonu dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Autormi návrhu zvyšovania financovania štátneho úradu príspevkami členov komory sú zástupcovia MF SR, ktorí zároveň pôsobia aj vo vedení štátneho úradu.
Nemožno to z tohto hľadiska vnímať aj ako možný konflikt záujmov?
- Z kontextu postojov dá sa uvedený prístup vnímať ako jednoznačné preferovanie UDVA, ale dôležitá je skutočnosť, že je vybraný prístup, ktorý je na úkor SKAU. A navyše, napriek tomu, že z rozpočtu v súčasnej situácii nie je možné pýtať ani euro navyše, ÚDVA plánuje svoje rozširovanie a zväčšovanie. Podľa nás sa to míňa akýmkoľvek účinkom, pretože štátny ÚDVA ma dohliadať a kontrolovať - a nie extrémne centralizovať a byrokraticky kumulovať pod seba aktivity, ktoré by mala vykonávať naša komora. To sú oblasti, ktoré v porovnaní s transpozíciu právnych predpisov s okolitými krajinami sú prijímané vysoko nad štandard.
Zrejme majú na nárast nejaké dôvody. Poznáte ich argumenty?
- Počas predrezortného pripomienkového konania sme ani odpoveď a ani len informáciu a zdôvodnenie na túto otázku od nikoho nedostali. Dokonca sme argumentovali, že ÚDVA má výraznú finančnú rezervu nakumulovanú od svojho vzniku, čo pri súčasných výdavkoch UDVA a nezmenenom nastavení tvorí rezervu na významný počet rokov dopredu.. Nakoniec, priznala to pri rokovaniach aj donedávna generálna riaditeľka ÚDVA Ing. Kaszasová. Preto nevidíme dôvod na ďalšie zvyšovanie výberu finančných poplatkov. V navrhovanom zvyšovaní poplatkov štátnemu aparátu absentuje analýza efektívnosti, hospodárnosti a úspornosti.
ÚDVA sa ako štátom zriadený kontrolný orgán by mal dohliadať na to, či sa audity robia zo strany audítorov dobre a správne.
Na porozumenie podstaty je potrebné povedať, že do vzniku UDVA sme všetky činnosti vyplývajúce pre audítorskú činnosť vykonávali my, a to z členských poplatkov štatutárnych audítorov. Samozrejme vznik orgánu dohľadu sme vnímali pozitívne, a to vo význame kontroly výkonu audítorských služieb. Zákonom bolo nastavené, že poplatky a príspevky, ktoré platia štatutárni audítori UDVA si môžu odpočítať od členských poplatkov pre komoru. Komora nastavila šetriace opatrenia, investovala do digitalizácie. UDVA od svojej existencie, tak ako som spomínal naakumulovala značné finančné zdroje. V súčasnosti, keď všetkých podnikateľov a teda aj štatutárnych audítorov zaťažuje inflácia, návrh zákona zvyšuje poplatky a príspevky pre UDVA. Zvýšené poplatky a príspevky sa odpočítajú od členských príspevkov a nastal bod, kedy to komora ekonomiky neunesie. Začíname poukazovať na skutočnosti, že prečo štát chce ohroziť metodickú a odbornú základňu, ktorá všetky prostriedky vynakladá pre audítorov. Prečo sa chcú členské poplatky akumulovať v štátnom orgáne. Veď členské príspevky patria členom a mali by slúžiť pre štatutárnych audítorov.
Do roku 2008 sme všetky činnosti zastrešovali ako samosprávna organizácia. Napriek prechodu niektorých kompetencií na UDVA, naďalej je možné porovnávať kontrolu kvality, jej výsledky a samozrejme aj finančnú náročnosť. Prezentované výsledky výkonu dohľadu zo strany UDVA a kontroly kvality zo strany SKAU sú približné rovnaké aj napriek faktu, že dohľad a kontrola kvality realizovaná úradom je podrobnejšia a vo väčšom rozsahu. Finančný rozpočet UDVA sa nám javí ako nadhodnotený.
V čom napríklad?
- Porovnávali sme napr. veľkosti objemu rozpočtov - z pohľadu financovania ÚDVA s podobnými úradmi napr. v Čechách a Rakúsku. Zistili sme, že rozpočet ÚDVA na Slovensku je v porovnaní s veľkosťou krajiny, jej ekonomiky a pod. takmer dvojnásobný, ako v týchto krajinách. ÚDVA na Slovensku ho aj napriek tomu ešte plánuje výraznejšie – cez poplatky – navyšovať! Docieli sa tým stav, že členovia našej komory budú - podľa pripravovaného návrhu – nepriamo financovať štátny úrad.
Môžete podrobnejšie vysvetliť, ako by malo toto dodatočné financovanie prebiehať v praxi?
- V prvom rade je systém nastavený voči stavovskej komore diskriminačne vtom, že zvýšené platby by mali prebiehať cez rôzne registračné poplatky, ktoré sa následne majú odpočítať z členského poplatku pre našu komoru.
- To mi pripomína systém padajúceho „balvanu“...
- Viete, som ekonóm - nie štátny byrokrat - a tak ma logicky ako prvé napadne, že pokiaľ nevychádzam s financiami, tak musím v prvom rade zefektívniť procesy tak, aby som ich pokryl z financií, ktoré mám k dispozícii. Od vzniku ÚDVA, prišla SKAU o významné percento svojho rozpočtu,, tak ako som spomínal už v súčasne platných pravidlách majú povinnosť členovia SKAU platiť poplatky UDVA, o ktoré si znižujú členské SKAU – tj. SKAU už teraz financuje chod štátneho úradu. Reakciou SKAU na zmeny financovania bolo, že sme museli zefektívniť úplne všetko. Znížili sme počet zamestnancov, zdigitalizovali sme čo sa len dalo a vďaka tomu dnes funguje komora ako odborné zázemie pre členov v nezmenenom rozsahu. Žiaľ, odpoveďou štátu je paradoxne to, že v posledných rokoch extrémne znížil limity povinného auditu do takej miery, že sa tomu nemilo čudujú naši partneri v západnej Európe, a zo štátneho dohliadajúceho úradu sa stáva rozrastajúci sa aparát s rastúcimi požiadavkami na financovanie.
Nedáva to pritom logiku: týmito krokmi štát nielen stráca vplyv na priehľadnosť a transparentnosť ekonomiky, ale nepriamo ohrozuje aj našu stavovskú samosprávnu organizáciu tým, že nám chce zobrať aj ďalšiu časť členských príspevkov. Komora aj napriek zníženiu príjmov od členov dokázala efektívne všetky problémy absorbovať a dokonca sme svojim členom nezvyšovali ich poplatky ani vtedy, keď v poslednom roku neúmerne stúpala inflácia. Rovnaký prístup som očakával aj zo strany UDVA.
Nenavrhovali ste im napr. nejaké možnosti, ktorými by ste im vy vedeli pomôcť so znížením nákladov?
- Roky navrhujeme online prepojenie nášho systému ako efektívnej základne na evidencie, ktoré sú v súčasnosti zdvojené (na úrade a v SKAU). Takisto sme navrhovali, že pokiaľ úrad nevie zabezpečovať efektívny výkon kompetencií nad rámec legislatívy EU, vieme to ako SKAU zabezpečiť bez akýchkoľvek nárokov na štátny rozpočet a samozrejme lacnejšie. Preto s nevôľou vnímajú naši členovia takéto vynakladanie prostriedkov, ktoré musia platiť.
Vôbec nepochybujem o tom, že to bude po zavedení paralelného systému nakoniec v réžii štátneho aparátu niekoľkonásobne drahšie.
O akú čiastku vám chce novela zákona zvýšiť doterajšie poplatky?
- Na rozdiel od nás, ktorí sme zefektívnením procesov našli spôsob ako ďalej, postoj ÚDVA, ako štátneho úradu je úplne opačný: namiesto efektívneho riadenia si povedali, že už dlho nezvyšovali poplatky a tak navrhli zvýšenie doterajších poplatkov o približne 13% a navyše k tomu to naviazali aj na inflačnú doložku – čo je samé o sebe nezmysel.
Navrhli aj inflačnú doložku? Čisto teoreticky – to by vám v prípade deflácie peniaze aj vracali?
- To, na Slovensku, myslím, nehrozí ani zďaleka (úsmev). Ide však o inú vec: navrhnutá inflačné doložka je nelogická, pretože inflácia sa počíta zo spotrebiteľských cien. My ako audítori však svojou činnosťou netvoríme významnú časť spotrebiteľského koša, z ktorého sa inflácia počíta. Nehovoriac o tom, že v období, keď je vysoká inflácia, tak sa ekonomike nedarí. A keď sa nedarí ekonomike, tak sa nedarí ani subjektom, ktoré v rámci nej pôsobia. A práve vtedy, keď sa nikomu nedarí, sa slovenský štát a jeho štátny aparát rozhodnú, že je najvyšší a najvhodnejší čas, aby vás práve teraz, keď sa vám nedarí a peňazí nemáte nazvyš, ešte viac z peňazí „zodrali“...
Zrejme sa tu bavíme o takom našskom „karpatskom“ slovenskom špecifiku...
- Štát a jeho úrad tým, že tlačia na neodôvodnené zvyšovanie poplatkov a tým následne aj cien, nepriamo roztáčajú inflačnú špirálu. Navyše, klientov, ktorí platia za audit nezaujíma, aký veľký je ÚDVA a pre koho a prečo vlastne existuje. V okamihu, ako bude preňho služba auditu finančne a byrokraticky náročná, bude zvažovať či a prečo si ju kúpi a zaplatí. A navyše zvyšovaním limitov ten istý štát zároveň deklaruje nezáujem o tieto služby. Pritom štatutárny audit je v prvom rade služba vo verejnom záujme, bez ohľadu na to, v akom subjekte je audit realizovaný.
Čím si vysvetľujete, že na Slovensku je v porovnaní s dvojnásobne nielen väčšími ale aj ekonomicky silnejšími Čechami a Rakúskom nutný pomerovo vyšší finančný rozpočet a ešte ho viac zvyšovať? Alebo platí, že nie sme tak chudobní ako oni, aby sme nemohli mať drahší štátny úrad?
- Slovensko v tomto prípade priamo deklaruje neefektívnosť v správe veci verejných. Pokiaľ si ktokoľvek pozrie pomerové ukazovatele, tak zistí, že to, čo robí u nás ÚDVA dokážu robiť v iných a väčších krajinách s podstatne nižším finančným rozpočtom.
Zrejme nemajú tú našskú „alternatívnu“ správu veci verejných v génoch...
- Skôr si myslím, že sa tam pretrhli „zvyklosti“, ktoré u nás pretrvávajú už od čias budovania komunizmu: Aj preto u nás stále odbornosť, transparentnosť a efektívnosť neznamenajú z pohľadu štátu, jeho aparátu a aj politikov hlavné kritérium. Ukážkovým príkladom je aj návrh novely zákona o štatutárnom audite.
V čom konkrétne?
- Ako som už spomenul, na Slovensku asi nevie pôsobiť štátny úrad tak efektívne ako v susedných krajinách. ÚDVA už pôsobí v SR vyše desaťročie. Je to dostatočne dlhý čas na to, aby sa vychytali „detské“ chyby a robili veci efektívnejšie. Výsledok ale pôsobí úplne skôr opačne. Na budovanie svojho aparátu požaduje čoraz viac financií. Pri dobrej správe vecí verejných, a tak vnímam aj povinnosti akéhokoľvek úradu, je prvou otázkou „Vieme to robiť efektívnejšie a lacnejšie?“ a ak to ja nedokážem, robia to lepšie inde? Avšak na Slovensku je to skôr jednoduché nastavenie vyššieho príjmu od tých, ktorým sa dá zobrať. Ale tí, ktorí tieto poplatky platia, si na to musia zarobiť. Aby mohli odviesť viac štátnemu aparátu, musia najskôr zarobiť svojou šikovnosťou, nasadením a efektívnym hospodárením – ma rozdiel od štátneho aparátu, ktorému len stačí prijať novelu zákona a natrčiť ruku...
ÚDVA však dozerá a aj kontroluje, či vy - štatutárni audítori vykonávate audit u svojich klientov správne a dobre. A to si vyžaduje aj ľudí a aj náklady...
- Jednou z podmienok, ktorá je aj v zákone a aj v našich štandardoch je, že náš audit máme vykonávať efektívne. Keby sme pracovali tak neefektívne, ako to vidíme z návrhu zákona, tak naše audity by boli cenovo drahšie a časovo náročnejšie. SKAU ako stavovská organizácia má dlhodobo nastavený a rokmi overený systém financovania a členských poplatkov. Tento istý systém sme navrhovali aj MF SR a aj ÚDVA: aby prípadný rast poplatkov bol závislý od rastu tržieb za poskytované služby. U nás to máme tak zavedené, že pokiaľ sa našim členom darí a rastú ich tržby, tak aj ich odvod pre komoru je vyšší, Keď sa členom nedarí, robíme všetko pre zefektívnenie činnosti, pretože od nás, ako stavovskej komory naši členovia očakávajú stále rovnako veľký, profesionálny a kvalitný servis. Argumentovali sme, že tento systém funguje aj v iných európskych krajinách. Náš návrh ÚDVA neprijala. Naopak, rozhodli sa zvyšovať nielen poplatky od našich členov, zaviesť aj inflačnú doložku a čo je úplne likvidačné - znížiť príjmy stavovskej organizácii akou je SKAU o tieto poplatky.
Do akej miery sa zavedenie týchto pravidiel reálne odrazí na našej stavovskej komore?
- SKAU by prišla o ročné príjmy na úrovni približne 200 000 euro. To predstavuje ďalších 20% z nášho rozpočtu k tým 20%, ktoré už doposiaľ ÚDVA na ich dohliadaciu činnosť odvádzame. Naša komora pre audítorov zabezpečuje kvalifikovanú, vysoko profesionálnu a odbornú metodickú a školiacu činnosť. To si však ÚDVA prevziať nechce. Uspokojí sa len s ďalšími peniazmi na svoj rastúci aparát. Nerád straším, ale vážne hrozí, ohrozenie profesie. Audit sa stane na Slovensku len koncentrovanou záležitosťou „klubu vyvolených,“ pár veľkých vybraných hráčov v podobe zahraničných audítorských korporácií so silným finančným, metodickým a medzinárodným zázemím.
Myslíte, že by to ohrozilo audítorov až do tej miery, že by s toto činnosťou skončili?
- Ohrození sú drobní, odborne zdatní a vyškolení slovenskí audítori, pracujúci na živnosť alebo v rámci menších audítorských spoločností - ktorých sú v súčasnosti stovky. Pokiaľ štát bude pokračovať v represiách voči auditu ako takému, skončia, lebo pri nastavených finančných a iných obmedzeniach zo strany štátu a ÚDVA to neutiahnu. Neviem či je toto cieľom. Narušiť niečo, čo sa tu od začiatku 90. rokov systematicky - po vzore krajín západnej Európy - budovalo a transparentne a odborne realizovalo. SKAU zatiaľ stále je rešpektovaná ako líder v presadzovaní zmien v strednej a východnej Európe v oblasti auditu. Dnes už aj sám prezident IFACu (svetová organizácia združujúca profesijné komory, ktorá vydáva medzinárodné audítorské štandardy – pozn. red.) Alan Johnson nechcel veriť a aj sa čudoval, v akom „zvláštnom“ prostredí pôsobíme.
Pozrime sa trochu komplexnejšie a aj podrobnejšie na odvody a platby, ktoré vyplývajú z pohľadu navrhovanej novely. Lebo bez nich je to vami spomínané ohrozenie akurát tak v teoretickej rovine...
- Súhlasím, poďme na konkrétne sumy a poplatky. Členskú audítorskú základňu SKAU tvorí okolo 800 fyzických osôb a 228 audítorských spoločností. Všetky audítorské spoločnosti musia v súčasnosti platiť UDVA 300 Eur ročne. Za čo je tento poplatok neviem, ale je v zákone. Z tohto celkového počtu členov SKAU je asi 30 audítorov, ktorí vykonávajú štatutárny audit v subjektoch verejného záujmu podľa slovenskej definície, ktoré je širšia ako určujú pravidlá EU. Uvedení tridsiati členovia musia zaplatiť každý rok aj registračný poplatok, aby mohli realizovať audit v spomínaných subjektoch a to od 1000 EUR až do 35000 EUR – podľa toho koľko zákaziek v SVZ chcú realizovať.
To sú však poplatky, ktoré sa netýkajú získania licencie audítora, však?
- Nie. Každý, kto sa chce stať audítorom, musí najskôr splniť náročné požiadavky, preukázať 3 až 6 ročnú prax pod odborným vedením iného audítora, pravidelne sa vzdelávať, potom zložiť skúšky, ktoré trvajú 3 dni za poplatok 510 EUR. A po úspešnom absolvovaní si môže zaplatiť za získanú licenciu 200 EUR a audítorská spoločnosť 1000 EUR. Následne je povinný sa kontinuálne vzdelávať a podliehať kontrole kvality a všetkému, čo s tým súvisí. Pokiaľ chce audítor pracovať aj na subjektoch verejného záujmu, musí ročne zaplatiť registračný poplatok ktorý som spomínal od 1000 do 35000 EUR. V tom prípade je povinná ÚDVA robiť u takéhoto audítora dohľad najmenej raz za 3 roky. A navyše – v navrhovanej novele zákona je navrhnuté zvýšiť poplatky aj samotným subjektom verejného záujmu. Niektoré už teraz musia platiť príspevok ÚDVA. Týka sa to napr. aj bánk, finančných inštitúcií, poisťovní a veľkých zamestnávateľov. Ti zrejme o tom asi ani netušia... Ide tak de facto o ďalšie zdanenie približne 170 subjektov . Mimochodom, v dvojnásobne veľkej Českej republike s vyspelejšou ekonomikou a zázemím je 140 subjektov verejného záujmu.
Rozmeňme si to – pre lepšie pochopenie - ešte viac na drobné...
- V pripravovanej novely zákona sa hovorí aj o potrebe jej prijatia kvôli lokálnej legislatíve, týkajúcej sa udržateľnosti. Udržateľnosť máme po odbornej stránke v poriadku vydiskutovanú. Avšak, v súvislosti s ňou je v novele zanesené, že sa bude vydávať aj druhá licencia. Na jej získanie musí jej držiteľ splniť stanovené podmienky. Štatutárni audítori tak budú musieť byť preškolení v rozsahu 40 hodín a až následne potom môžu požiadať o udelenie licencie. Od 1. januára roku 2026 budú musieť audítori, ktorí ju budú chcieť získať, vykonať navyše aj skúšky. Čiže, audítorov čaká splniť stanovené kroky, ktoré v súčasnosti stoja približne 400 euro, venovať im čas na vzdelávanie – počas ktorého nemôžu pracovať a zarábať, ale skôr vynakladať náklady. A až následne môžu požiadať ÚDVA o vydanie licencie, za ktorú zaplatia ÚDVA navrhovaný poplatok 500 euro.
Takže koľko musí audítor, ktorý nechce robiť audity subjektov verejného záujmu zaplatiť a koľko tí čo chcú robiť aj toto a prípadne aj audit udržateľnosti?
- Členské poplatky SKAU, pokiaľ si dobre pamätám sa nemenili aspoň 20 rokov, možno aj dlhšie. Každý člen platí fixný a pohyblivý poplatok. Fixný je 70 EUR ročne pre audítorov a 850 EUR pre audítorskú spoločnosť. Pohyblivý je nastavený ako 1% z dosiahnutých audítorských tržieb. Každá audítorská spoločnosť musí platiť 300 EUR ročne UDVA a zároveň si o tento poplatok zníži členské v komore. Ak chce štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť robiť audit v subjektoch verejného záujmu, musí zaplatiť ÚDVA navyše registračný poplatok od 1 000 do 35 000 euro ročne za to, že ho štátny aparát vedie v zozname a minimálne raz za tri roky naňho dohliadne. Samozrejme o tieto poplatky si znova znižuje členské poplatky SKAU. Pokiaľ by chcel navyše ešte robiť aj audity udržateľnosti, musel by ročne za druhú licenciu priplatiť úradu za jeho dohľad ročný poplatok od 500 do 10.000 euro. A to hovoríme o súčasnej platnej situácii a nie o situácii keď dôjde k navrhovanému zvýšeniu poplatkov od budúceho roka. Po prijatí novely bude musieť k doterajším poplatkom pripočítať ešte 13% zvýšenie a navyše aj poplatok za inflačnú doložku. A to je neakceptovateľné pre drvivú väčšinu slovenských audítorov...
Jediní, ktorí to zvládnu, budú zrejme veľké zahraničné audítorské korporácie...
- Zmeny v návrhu novely, výrazne zasahujú do hospodárenia SKAU ako samosprávnej organizácie, s cieľom prednostne financovať ÚDVA. Navrhovaná novela zákona tak ohrozuje systém podpory výkonu audítorskej profesie, ktorý zastrešuje SKAU, zvyšuje vplyv štátneho aparátu bez preukázaného dosahu na zvýšenie kvality profesie štatutárneho auditu a zároveň výrazne prehlbuje disproporcie v systéme financovania výkonu dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu a kontroly kvality auditu v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Veľké zahraničné audítorské korporácie na Slovensku nepotrebujú mať stavovskú komoru. Lebo „veľkí hráči“ nielen dokážu financovať nové podmienky, ale majú aj veľký aparát a zázemie, ktoré dokáže splniť podmienky, ktoré budú nastavené. Aparát a zázemie pre menších audítorov a audítorské spoločnosti zabezpečuje práve SKAU. Navrhované zmeny nemajú nič spoločné s vyššou kvalitou, efektivitou a výhodou pre samotného auditovaného klienta. Koncentrácia trhu a obmedzená dostupnosť služieb spôsobí pre auditované subjekty drahšie nákupy týchto služieb...
Čo sa podľa vás stane s audítormi, keď stratia aj vďaka nastaveným podmienkam zmysel naďalej robiť audítorov?
- Ako vysokokvalifikovaní odborníci sa budú napr. venovať poradenstvu súkromným spoločnostiam napr. v ich optimalizácií daňových povinností, alebo budú podnikať vo finančnom a ekonomickom poradenstve. Nepochybujem o ich uplatnení, avšak už v prospech iných cieľov. Ich schopnosti budú využité v prospech daňových subjektov - na úkor štátu a verejnej kontroly. Ale asi o to ide a posledné roky preto štátny aparát systematicky podniká kroky v eliminácii nezávislej kontroly formou auditu. Či formou zvyšovania limitov, alebo predloženým návrhom obmedzenia financovania odborného zázemia profesie. To je zákonité a priamoúmerné tomu, že štát nemá záujem o audit a verejnú kontrolu. Aj preto sa nemôžeme čudovať, že kvalita informácií z účtovných závierok je klesajúca s priamym vplyvom na príjmy štátneho rozpočtu. Verejne nie je prezentovaný záujem zo strany kompetentných tento stav riešiť.