Dodatočný priestor pre financovanie možno získať, ak nemecká vláda rýchlo zníži dotácie, ktoré poškodzujú životné prostredie a klímu, povedal Messner zo Spolkovej agentúry pre životné prostredie.
Autor TASR
Berlín 16. novembra (TASR) - Veľký výpadok príjmov v nemeckom štátnom rozpočte spôsobený rozhodnutím ústavného súdu krajiny by mala vláda kompenzovať znížením dotácií na fosílne palivá. Vyhlásil to vo štvrtok Dirk Messner, prezident Spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
"Dodatočný priestor pre financovanie možno získať, ak nemecká vláda rýchlo zníži dotácie, ktoré poškodzujú životné prostredie a klímu," povedal Messner. Podľa prepočtov UBA takéto dotácie v roku 2018 predstavovali najmenej 65,4 miliardy eur. Messner pripomenul, že štáty G7, ktoré združuje sedem najvyspelejších priemyselných ekonomík sveta, sa už v roku 2016 dohodli, že do roku 2025 ukončia dotácie na ropu, plyn a uhlie.
"Teraz by sa mohol vypracovať plán postupného ukončenia dotácií škodlivých pre životné prostredie v Nemecku, ako sa už dohodlo na medzinárodnej úrovni," povedal šéf UBA. Vláda by sa mala podľa neho konkrétne zamerať na daňové úľavy na naftu, ktoré podporujú predaj dieselových vozidiel a bránia prechodu na elektromobilitu. Rovnako by sa malo zrušiť aj zvýhodnenie firemných vozidiel, ktoré zvyšuje dopyt po veľkých autách so spaľovacími motormi.
Nemecký ústavný súd v stredu (15. 11.) rozhodol, že 60 miliárd eur, ktoré si vláda požičala na zmiernenie následkov pandémie v rozpočte na rok 2021, zostali však nevyužité, nemôže presunúť do fondu na ochranu klímy. Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa v roku 2022 rozhodla vložiť peniaze do "klimatického a transformačného fondu" s odôvodnením, že investície do opatrení na ochranu klímy a na infraštruktúru pomôžu ekonomike zotaviť sa z pandémie. Ústavný súd označil krok vlády za protiústavný a uviedol, že bude musieť nájsť iné spôsoby, ako vzniknutú dieru v klimatickom fonde vyplniť.
"Dodatočný priestor pre financovanie možno získať, ak nemecká vláda rýchlo zníži dotácie, ktoré poškodzujú životné prostredie a klímu," povedal Messner. Podľa prepočtov UBA takéto dotácie v roku 2018 predstavovali najmenej 65,4 miliardy eur. Messner pripomenul, že štáty G7, ktoré združuje sedem najvyspelejších priemyselných ekonomík sveta, sa už v roku 2016 dohodli, že do roku 2025 ukončia dotácie na ropu, plyn a uhlie.
"Teraz by sa mohol vypracovať plán postupného ukončenia dotácií škodlivých pre životné prostredie v Nemecku, ako sa už dohodlo na medzinárodnej úrovni," povedal šéf UBA. Vláda by sa mala podľa neho konkrétne zamerať na daňové úľavy na naftu, ktoré podporujú predaj dieselových vozidiel a bránia prechodu na elektromobilitu. Rovnako by sa malo zrušiť aj zvýhodnenie firemných vozidiel, ktoré zvyšuje dopyt po veľkých autách so spaľovacími motormi.
Nemecký ústavný súd v stredu (15. 11.) rozhodol, že 60 miliárd eur, ktoré si vláda požičala na zmiernenie následkov pandémie v rozpočte na rok 2021, zostali však nevyužité, nemôže presunúť do fondu na ochranu klímy. Vládna koalícia kancelára Olafa Scholza sa v roku 2022 rozhodla vložiť peniaze do "klimatického a transformačného fondu" s odôvodnením, že investície do opatrení na ochranu klímy a na infraštruktúru pomôžu ekonomike zotaviť sa z pandémie. Ústavný súd označil krok vlády za protiústavný a uviedol, že bude musieť nájsť iné spôsoby, ako vzniknutú dieru v klimatickom fonde vyplniť.