Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda podnikla viaceré kroky na podporu ekonomiky.
Autor TASR
Berlín 13. októbra (TASR) - Najnovšie ekonomické údaje vyvolávajú nádej, že nemecká ekonomika sa môže vrátiť na predkrízovú úroveň už začiatkom roku 2022. Vyhlásil to minister financií Olaf Scholz v rozhovore pre televíznu stanicu CNBC.
Domnieva sa, že stúpajúci nemecký vládny dlh nie je problémom, pretože krajina môže situáciu riešiť „dobrým hospodárskym rastom“. „Ak sa pozriem na údaje, môžeme celkom veriť v budúcnosť, máme tu zvýšenie ekonomického rastu, máme tak šancu, že sa vrátime do situácie, ktorú sme mali pred krízou na začiatku roka 2022, možno o niečo skôr,“ povedal Scholz. "Môžeme teda vidieť dobrý vývoj, ale musíme pochopiť, že sme všetci navzájom závislí. A platí to aj pre ekonomiku.“ Scholz odmietol obavy, že štátna pomoc umelo udržiava pri živote firmy, ktoré sa dostali do finančných problémov v dôsledku krízy vyvolanej pandémiou nového koronavírusu.
Nemecká vláda podnikla viaceré kroky na podporu ekonomiky, napríklad umožnila firmám odložiť vyhlásenie bankrotu do konca roka. Predĺžila tak pôvodný termín, ktorý vypršal na konci septembra. Vďaka týmto opatreniam klesol počet firiem, ktoré v Nemecku vyhlásili platobnú neschopnosť v prvej polovici roka 2020 o 6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Kritici však tvrdia, že pozastavenie vyhlásenia platobnej neschopnosti len oneskorí, ale nezabráni kolapsu „zombie spoločností“, ktoré sú umelo držané nad vodou.
Scholz zase pripomenul, že firmy aj napriek kríze prijímajú potrebné kroky. Veľa z nich napríklad v súčasnosti obmedzuje počet zamestnancov, namiesto toho, aby využili štátnu pomoc, ktorá by im umožnila skrátiť pracovný čas. „Diskusia o zombie spoločnostiach je nezmysel,“ tvrdí Scholz.
Hovoril aj o situácii v Európe, pričom skonštatoval, že pandémia je testom európskej solidarity. Blokády zavedené začiatkom roka v snahe zastaviť šírenie vírusu si vyžiadali veľkú daň od ekonomík a mali negatívny vplyv na dôveru podnikateľov v Európe. Medzinárodný menový fond má tento týždeň zverejniť aktualizované ekonomické prognózy, v júni pritom uviedol, že v roku 2020 očakáva pokles ekonomiky eurozóny o 10,2 %.
Európski lídri sa v júli dohodli na bezprecedentnom rozpočte pre roky 2021 až 2027 vo výške 1,074 bilióna eur a na fonde obnovy vo výške 750 miliárd eur. Cieľom je pomôcť členským štátom grantmi a pôžičkami dostať sa z krízy, ktorú spôsobila pandémia. Táto dohoda je považovaná za kľúčový moment, keďže ide o prvý spoločný dlh členov bloku.
Scholz v tejto súvislosti uviedol, že Európska únia (EÚ) má tak teraz príležitosť vytvoriť užšiu fiškálnu úniu. Vyhlásil tiež, že je dôležité, aby si členské štáty navzájom prejavili solidaritu, a aby to svet videl. Dúfa preto, že členské štáty schvália spoločný rozpočet a fond obnovy.
"Som dosť optimistický, že tento rok budeme mať šancu vyriešiť všetky problémy, aby sa peniaze použili hneď od začiatku budúceho roka," povedal. Pripustil, že prijímanie právnych rozhodnutí v Európe zvyčajné zaberie viac času a koniec roka sa blíži. Verí však, že v tejto mimoriadnej situácii to bude inak.
Domnieva sa, že stúpajúci nemecký vládny dlh nie je problémom, pretože krajina môže situáciu riešiť „dobrým hospodárskym rastom“. „Ak sa pozriem na údaje, môžeme celkom veriť v budúcnosť, máme tu zvýšenie ekonomického rastu, máme tak šancu, že sa vrátime do situácie, ktorú sme mali pred krízou na začiatku roka 2022, možno o niečo skôr,“ povedal Scholz. "Môžeme teda vidieť dobrý vývoj, ale musíme pochopiť, že sme všetci navzájom závislí. A platí to aj pre ekonomiku.“ Scholz odmietol obavy, že štátna pomoc umelo udržiava pri živote firmy, ktoré sa dostali do finančných problémov v dôsledku krízy vyvolanej pandémiou nového koronavírusu.
Nemecká vláda podnikla viaceré kroky na podporu ekonomiky, napríklad umožnila firmám odložiť vyhlásenie bankrotu do konca roka. Predĺžila tak pôvodný termín, ktorý vypršal na konci septembra. Vďaka týmto opatreniam klesol počet firiem, ktoré v Nemecku vyhlásili platobnú neschopnosť v prvej polovici roka 2020 o 6 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Kritici však tvrdia, že pozastavenie vyhlásenia platobnej neschopnosti len oneskorí, ale nezabráni kolapsu „zombie spoločností“, ktoré sú umelo držané nad vodou.
Scholz zase pripomenul, že firmy aj napriek kríze prijímajú potrebné kroky. Veľa z nich napríklad v súčasnosti obmedzuje počet zamestnancov, namiesto toho, aby využili štátnu pomoc, ktorá by im umožnila skrátiť pracovný čas. „Diskusia o zombie spoločnostiach je nezmysel,“ tvrdí Scholz.
Hovoril aj o situácii v Európe, pričom skonštatoval, že pandémia je testom európskej solidarity. Blokády zavedené začiatkom roka v snahe zastaviť šírenie vírusu si vyžiadali veľkú daň od ekonomík a mali negatívny vplyv na dôveru podnikateľov v Európe. Medzinárodný menový fond má tento týždeň zverejniť aktualizované ekonomické prognózy, v júni pritom uviedol, že v roku 2020 očakáva pokles ekonomiky eurozóny o 10,2 %.
Európski lídri sa v júli dohodli na bezprecedentnom rozpočte pre roky 2021 až 2027 vo výške 1,074 bilióna eur a na fonde obnovy vo výške 750 miliárd eur. Cieľom je pomôcť členským štátom grantmi a pôžičkami dostať sa z krízy, ktorú spôsobila pandémia. Táto dohoda je považovaná za kľúčový moment, keďže ide o prvý spoločný dlh členov bloku.
Scholz v tejto súvislosti uviedol, že Európska únia (EÚ) má tak teraz príležitosť vytvoriť užšiu fiškálnu úniu. Vyhlásil tiež, že je dôležité, aby si členské štáty navzájom prejavili solidaritu, a aby to svet videl. Dúfa preto, že členské štáty schvália spoločný rozpočet a fond obnovy.
"Som dosť optimistický, že tento rok budeme mať šancu vyriešiť všetky problémy, aby sa peniaze použili hneď od začiatku budúceho roka," povedal. Pripustil, že prijímanie právnych rozhodnutí v Európe zvyčajné zaberie viac času a koniec roka sa blíži. Verí však, že v tejto mimoriadnej situácii to bude inak.
