Berlín 2. septembra (TASR) - Nemecká ekonomika je na ceste k poklesu. A to tri po sebe idúce štvrťroky, počnúc súčasným 3. štvrťrokom 2022 v dôsledku dramatického nárastu cien plynu po tom, čo Rusko znížilo dodávky do Európy. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými ekonómami, ktorý prevzala TASR.

Najväčšia európska ekonomika a priemyselná veľmoc patrí medzi najzraniteľnejšie voči akýmkoľvek prerušeniam dodávok energie alebo zvyšovaniu nákladov, keďže jej priemysel je vo veľkej miere závislý od ruského plynu.

Z prieskumu agentúry Reuters v dňoch od 29. augusta do 1. septembra vyplýva, že Nemecko zažije tri po sebe idúce štvrťroky poklesu, pričom už dva po sebe idúce kvartály hospodárskeho poklesu spĺňajú definíciu technickej recesie.

Vzhľadom na to, že väčšina eurozóny zápasí s energetickou krízou, prieskum naznačil, že výkon nemeckej ekonomiky sa v 3. štvrťroku zníži o 0,1 %, vo 4. štvrťroku o 0,3 % a v 1. štvrťroku budúceho roka o 0,2 %.

To je prudký obrat oproti pôvodne očakávanému rastu v týchto kvartáloch o 0,2 %, 0,3 % a 0,4 % ešte v júli.

"Ceny plynu sa pohybujú od jednej astronomickej výšky k druhej a počas zimy povedú k bezprecedentne vysokým účtom za energiu," poznamenal Carsten Brzeski z ING banky.

"Aj bez úplného zastavenia dodávok ruského plynu budú vysoké ceny energií a potravín zaťažovať spotrebiteľov a priemysel, takže technická recesia bude - prinajmenšom - nevyhnutná," dodal.

Potom by podľa predpovedí mala nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2023 ožiť a vzrásť o 0,4 %, v nasledujúcich kvartáloch postupne o 0,6 % a 0,5 %.

Celkovo 34 ekonómov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, predpovedalo, že nemecká ekonomika tento rok vzrastie v priemere o 1,5 % a potom sa v budúcom roku spomalí na 0,1 %.

Energetická kríza už spôsobila zdraženie veľkoobchodných cien plynu za uplynulý rok o 400 %, čo poškodilo energeticky náročné sektory od výroby kovov až po výrobu hnojív.

Inflácia v eurozóne sa v auguste vyšplhala až na 9,1 %. To spolu s prudko rastúcimi účtami za energie, ktoré obmedzujú kúpnu silu domácností, zosilňuje tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby viac zvýšila úrokové sadzby.

V nedávnom prieskume agentúry Reuters sa ekonómovia rozdelili na dve rovnako veľké skupiny, pričom jedna očakávala, že ECB na zasadnutí 8. septembra zvýši úroky o 50 bázických bodov a druhá predpovedala nárast o 75 bázických bodov. Teraz sa však odhady rýchlo posúvajú smerom k väčšiemu nárastu úrokov.

Stúpajúce účty za energie, ničivé suchá a nízke hladiny riek a vôd zhoršili krízu životných nákladov v eurozóne, čo signalizuje bolestivú recesiu počas zimy.