Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo verejných budovách v Nemecku by počas nadchádzajúcej zimy malo byť chladnejšie a ulice budú pravdepodobne tmavšie. Je to súčasť opatrení, ktoré v stredu schválila nemecká vláda.
Autor TASR
Berlín 24. augusta (TASR) - Vo verejných budovách v Nemecku by počas nadchádzajúcej zimy malo byť chladnejšie a ulice budú pravdepodobne tmavšie. Je to súčasť opatrení, ktoré v stredu schválila nemecká vláda s cieľom zmierniť tlak na zásoby zemného plynu po tom, ako Rusko obmedzilo dodávky suroviny do najväčšej európskej ekonomiky. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ruský plynárenský koncern Gazprom zredukoval dodávky plynu do Nemecka prostredníctvom kľúčového plynovodu Severný prúd 1 na 20 % jeho kapacity, pričom ako dôvod uviedol technické problémy. S tým Nemecko nesúhlasí a za obmedzením dodávok vidí politické dôvody, konkrétne odvetu za sankcie Európskej únie voči Rusku po jeho útoku na Ukrajinu. Nemecko preto okrem nákupu plynu z iných zdrojov začalo prijímať aj opatrenia na zníženie spotreby energie. Vláda očakáva, že tie, ktoré schválila v stredu, znížia spotrebu zemného plynu približne o 2 %.
"Tieto opatrenia umožnia znížiť spotrebu energie. Samozrejme, nie do takej miery, aby sme si mohli povedať, že to stačí," povedal novinárom po zasadnutí vlády nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Dodal, že úsporné opatrenia by mohli domácnostiam, firmám a verejnému sektoru ušetriť v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba 10,8 miliardy eur.
V rámci opatrení budú môcť byť od 1. septembra všetky verejné budovy v Nemecku (s výnimkou sociálnych inštitúcií ako nemocnice) vykurované maximálne na 19 stupňov Celzia. Chodby a vstupné haly by sa nemali vykurovať vôbec. Okrem toho, v noci nebudú môcť byť osvetlené fasády budov a pamätníky, ktoré boli doteraz osvetľované iba z estetických dôvodov a zákaz sa môže dotknúť aj osvetlenia obchodov, ako aj vyhrievania súkromných bazénov.
Vláda okrem toho v stredu schválila nariadenie, na základe ktorého sa na určitých úsekoch železnice budú uprednostňovať vlaky prepravujúce energie. Kabinet tak reaguje na kriticky nízku hladinu rieky Rýn, ktorá je hlavnou vodnou dopravnou tepnou. To narušilo logistiku a ešte skomplikovalo už aj tak zložitú energetickú situáciu v nemeckom priemysle, ktorý pre obmedzovanie dodávok plynu z Ruska sa musel dočasne preorientovať na dovoz väčšieho objemu uhlia a ropy.
Ruský plynárenský koncern Gazprom zredukoval dodávky plynu do Nemecka prostredníctvom kľúčového plynovodu Severný prúd 1 na 20 % jeho kapacity, pričom ako dôvod uviedol technické problémy. S tým Nemecko nesúhlasí a za obmedzením dodávok vidí politické dôvody, konkrétne odvetu za sankcie Európskej únie voči Rusku po jeho útoku na Ukrajinu. Nemecko preto okrem nákupu plynu z iných zdrojov začalo prijímať aj opatrenia na zníženie spotreby energie. Vláda očakáva, že tie, ktoré schválila v stredu, znížia spotrebu zemného plynu približne o 2 %.
"Tieto opatrenia umožnia znížiť spotrebu energie. Samozrejme, nie do takej miery, aby sme si mohli povedať, že to stačí," povedal novinárom po zasadnutí vlády nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Dodal, že úsporné opatrenia by mohli domácnostiam, firmám a verejnému sektoru ušetriť v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba 10,8 miliardy eur.
V rámci opatrení budú môcť byť od 1. septembra všetky verejné budovy v Nemecku (s výnimkou sociálnych inštitúcií ako nemocnice) vykurované maximálne na 19 stupňov Celzia. Chodby a vstupné haly by sa nemali vykurovať vôbec. Okrem toho, v noci nebudú môcť byť osvetlené fasády budov a pamätníky, ktoré boli doteraz osvetľované iba z estetických dôvodov a zákaz sa môže dotknúť aj osvetlenia obchodov, ako aj vyhrievania súkromných bazénov.
Vláda okrem toho v stredu schválila nariadenie, na základe ktorého sa na určitých úsekoch železnice budú uprednostňovať vlaky prepravujúce energie. Kabinet tak reaguje na kriticky nízku hladinu rieky Rýn, ktorá je hlavnou vodnou dopravnou tepnou. To narušilo logistiku a ešte skomplikovalo už aj tak zložitú energetickú situáciu v nemeckom priemysle, ktorý pre obmedzovanie dodávok plynu z Ruska sa musel dočasne preorientovať na dovoz väčšieho objemu uhlia a ropy.
