Takýto krok by tiež znamenal, že si krajina vezme vyšší dlh ako pôvodne naplánovaných 100 miliárd eur v roku 2022.
Autor TASR
Berlín 2. novembra (TASR) - Tri nemecké strany, ktoré pracujú na zostavení novej koaličnej vlády, diskutujú o nových pôžičkách na budúci rok. Ich cieľom je poskytnúť jednorazovú injekciu vo výške niekoľkých miliárd eur vládnemu investičnému fondu v oblasti klímy. Uviedli to dva zdroje, ktoré nechceli byť menované.
Stredoľaví sociálni demokrati (SPD), ekologická strana Zelených a propodnikateľskí Slobodní demokrati (FDP) čelia problémom s masívnymi výdavkami, keďže sa pri predbežných rozhovoroch dohodli, že sa od roku 2023 vrátia k prísnym limitom na dlh a vyhnú sa zvyšovaniu daní.
Tieto strany v snahe vytvoriť si väčšiu fiškálnu palebnú silu zvažujú návrh využiť mimoriadnu klauzulu o pozastavení pravidla o tzv. dlhovej brzde v ústave už tretí rok po sebe. To by znamenalo tiež, že si vezmú vyšší dlh ako pôvodne naplánovaných 100 miliárd eur v roku 2022. Povedali to dvaja ľudia oboznámení s rozhovormi pod podmienkou zachovania anonymity.
Dôvodom úvah o zvýšení dlhu je snaha doplniť vládny Špeciálny energetický a klimatický fond (EKF) jednorazovou finančnou injekciou v hodnote niekoľkých miliárd eur, z ktorého by potom mohli postupne čerpať v nasledujúcich rokoch, uviedol jeden zo zdrojov.
Tento plán by stranám umožnil vyhnúť sa vytváraniu mimorozpočtových investičných nástrojov, ktoré sú jednou z alternatív, ako obísť dlhové limity a urýchliť prechod na zelené hospodárstvo s pomocou väčších verejných investícií.
Stredoľaví sociálni demokrati (SPD), ekologická strana Zelených a propodnikateľskí Slobodní demokrati (FDP) čelia problémom s masívnymi výdavkami, keďže sa pri predbežných rozhovoroch dohodli, že sa od roku 2023 vrátia k prísnym limitom na dlh a vyhnú sa zvyšovaniu daní.
Tieto strany v snahe vytvoriť si väčšiu fiškálnu palebnú silu zvažujú návrh využiť mimoriadnu klauzulu o pozastavení pravidla o tzv. dlhovej brzde v ústave už tretí rok po sebe. To by znamenalo tiež, že si vezmú vyšší dlh ako pôvodne naplánovaných 100 miliárd eur v roku 2022. Povedali to dvaja ľudia oboznámení s rozhovormi pod podmienkou zachovania anonymity.
Dôvodom úvah o zvýšení dlhu je snaha doplniť vládny Špeciálny energetický a klimatický fond (EKF) jednorazovou finančnou injekciou v hodnote niekoľkých miliárd eur, z ktorého by potom mohli postupne čerpať v nasledujúcich rokoch, uviedol jeden zo zdrojov.
Tento plán by stranám umožnil vyhnúť sa vytváraniu mimorozpočtových investičných nástrojov, ktoré sú jednou z alternatív, ako obísť dlhové limity a urýchliť prechod na zelené hospodárstvo s pomocou väčších verejných investícií.