Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavný ekonóm krajinskej banky BayernLB Jürgen Michels považuje riziko odchodu Grécka z eurozóny za vyššie než šance na zotrvanie krajiny v menovej únii.
Autor TASR
Berlín 13. júla (TASR) - Nemeckí podnikatelia a ekonómovia nepovažujú dlhový spor s Gréckom aj napriek dohode o novom programe pomoci ani zďaleka za vyriešený. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Európski daňoví poplatníci sú opäť nútení, aby si za veľa peňazí kúpili trochu času," uviedol šéf nemeckého Zväzu rodinných firiem Lutz Goebel v rozhovore pre Reuters. "Je to len odkladanie insolvencie. Grécko nikdy nedokáže splatiť svoje dlhy. Len sa ďalšie peniaze hodia do ohňa."
Nemecká priemyselná a obchodná komora DIHK vidí podľa jej prezidenta Erica Schweitzera prinajmenšom "prvý záblesk nádeje". Atény však musia okamžite presadiť reformy. "Grécka vláda musí bezodkladne konať a obnoviť stratenú dôveru." Preto sa nemôže ani trocha odchýliť od dohody, dodal Schweitzer.
Nemecký inštitút pre výskum ekonomiky DIW nepovažuje tiež dohodu za konečný prelom. "Bolo by predčasné považovať dohodu za úspech," uviedol prezident DIW Marcel Fratzscher. "Je to len prvý krok na zastavenie špirály poklesu Grécka."
Podobný názor majú aj bankoví ekonómovia. "Krava je stále na ľade, len ľad je hrubší," komentoval dohodu hlavný ekonóm Berenberg Bank Holger Schmieding. "Nebude ľahké presadiť túto dohodu, predovšetkým pre grécku stranu."
Hlavný ekonóm krajinskej banky BayernLB Jürgen Michels považuje riziko odchodu Grécka z eurozóny za vyššie než šance na zotrvanie krajiny v menovej únii. "Tento summit zabránil Grexitu. Bude však nesmierne ťažké v Grécku presadiť okamžité opatrenia rovnako ako následné reformy. Z toho plynie: Grexit nie dnes ale neskôr," uviedol Michels.
Tvrdé rokovania navyše podľa ďalších expertov jasne ukázali rozdielne názory členských krajín na fungovanie eurozóny. "Eurozóna je hlboko rozdelená," myslí si hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer. "Nemecko a severoeurópske krajiny chcú menovú úniu podľa Maastrichtskej dohody, ktorá stojí na solídnych štátnych financiách, trhovom hospodárstve a nezávislej centrálnej banke. Naopak, južné krajiny pod vedením Francúzska chcú menovú úniu bez dôsledného dodržovania rozpočtových pravidiel a centrálnu banku, ktorá tancuje, ako pískajú politici." To bude nútiť Európsku centrálnu banku (ECB), aby naďalej zastierala nevyriešené problémy menovej únie uvoľnenou menovou politikou.
"Európski daňoví poplatníci sú opäť nútení, aby si za veľa peňazí kúpili trochu času," uviedol šéf nemeckého Zväzu rodinných firiem Lutz Goebel v rozhovore pre Reuters. "Je to len odkladanie insolvencie. Grécko nikdy nedokáže splatiť svoje dlhy. Len sa ďalšie peniaze hodia do ohňa."
Nemecká priemyselná a obchodná komora DIHK vidí podľa jej prezidenta Erica Schweitzera prinajmenšom "prvý záblesk nádeje". Atény však musia okamžite presadiť reformy. "Grécka vláda musí bezodkladne konať a obnoviť stratenú dôveru." Preto sa nemôže ani trocha odchýliť od dohody, dodal Schweitzer.
Nemecký inštitút pre výskum ekonomiky DIW nepovažuje tiež dohodu za konečný prelom. "Bolo by predčasné považovať dohodu za úspech," uviedol prezident DIW Marcel Fratzscher. "Je to len prvý krok na zastavenie špirály poklesu Grécka."
Podobný názor majú aj bankoví ekonómovia. "Krava je stále na ľade, len ľad je hrubší," komentoval dohodu hlavný ekonóm Berenberg Bank Holger Schmieding. "Nebude ľahké presadiť túto dohodu, predovšetkým pre grécku stranu."
Hlavný ekonóm krajinskej banky BayernLB Jürgen Michels považuje riziko odchodu Grécka z eurozóny za vyššie než šance na zotrvanie krajiny v menovej únii. "Tento summit zabránil Grexitu. Bude však nesmierne ťažké v Grécku presadiť okamžité opatrenia rovnako ako následné reformy. Z toho plynie: Grexit nie dnes ale neskôr," uviedol Michels.
Tvrdé rokovania navyše podľa ďalších expertov jasne ukázali rozdielne názory členských krajín na fungovanie eurozóny. "Eurozóna je hlboko rozdelená," myslí si hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer. "Nemecko a severoeurópske krajiny chcú menovú úniu podľa Maastrichtskej dohody, ktorá stojí na solídnych štátnych financiách, trhovom hospodárstve a nezávislej centrálnej banke. Naopak, južné krajiny pod vedením Francúzska chcú menovú úniu bez dôsledného dodržovania rozpočtových pravidiel a centrálnu banku, ktorá tancuje, ako pískajú politici." To bude nútiť Európsku centrálnu banku (ECB), aby naďalej zastierala nevyriešené problémy menovej únie uvoľnenou menovou politikou.
