Loď Höegh Esperanza, na skladovanie a spätné splyňovanie, už bola naložená plynom z Nigérie, ktorý by mohol stačiť pre 50.000 domácností na rok.
Autor TASR
Berlín 18. decembra (TASR) - Nemecko pracuje na otvorení ďalších terminálov pre skvapalnený zemný plyn (LNG) potom, ako v sobotu (17.12.) uviedlo do prevádzky prvý plávajúci terminál na lodi Höegh Esperanza v severomorskom prístave Wilhelmshaven. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.
Kancelár Olaf Scholz ocenil pritom rýchlosť, s akou sa jeho krajine podarilo vybudovať prvý plávajúci terminál, ktorý má nahradiť stratené dodávky ruského plynu. A nasledovať majú ďalšie.
Podľa Scholza ruský prezident Vladimir Putin si pri invázii na Ukrajinu chybne vypočítal, že môže tlačiť na Nemecko a zvyšok Európy, keď urobí z energie politickú zbraň a preruší dodávky plynu.
"Mýlil sa," povedal Scholz. "Nenecháme sa vydierať."
Otvorenie terminálu predstavuje míľnik v snahe Nemecka stať sa energeticky nezávislým od Ruska. Projekt bol urýchlený pomocou osobitného zákona a zrealizovaný za menej ako 200 dní. Na nemecké pomery to bolo pozoruhodné tempo. Dokončenie projektov infraštruktúry totiž často trvá roky, ak nie desaťročia, pre zdĺhavé schvaľovacie postupy a častý odpor miestnych obyvateľov.
"Toto je teraz nové tempo v Nemecku, s ktorým napredujeme pri budovaní infraštruktúry," povedal Scholz.
Loď Höegh Esperanza, na skladovanie a spätné splyňovanie, už bola naložená plynom z Nigérie, ktorý by mohol stačiť pre 50.000 domácností na rok. V najbližších dňoch sa začne skúšobné spätné splyňovanie LNG a prvé dodávky by sa mali spustiť 22. decembra. Od januára by mal plávajúci terminál pracovať v normálnom režime.
Otvorenie terminálu ukazuje tiež, že Nemecko chce byť konkurencieschopné na medzinárodnom trhu s LNG. Zostáva pritom skeptické voči celoeurópskemu stropu na ceny plynu, ktorý presadzuje Európska komisia.
Scholz sa obáva, že dodávatelia LNG by sa mohli zamerať len na toho, kto príde s najvyššou ponuku.
Očakáva sa, že v pondelok (19.12.) európski ministri energetiky uzavrú mesiace rokovaní o cenovom strope a dosiahnu dohodu.
Nemecko plánuje v najbližších mesiacoch otvoriť ďalšie štyri terminály LNG financované vládou, ako aj súkromný terminál v prístave Lubmin.
Spoločne by tieto terminály mohli od budúceho roka dodávať 30 miliárd m3 plynu ročne, čo je tretina celkovej spotreby v Nemecku - ak Berlín nájde dostatok LNG na trhu.
Nemecko doteraz nemalo žiadne vlastné terminály LNG a spoliehalo sa na lacný plyn dodávaný potrubím z Ruska, ktorý pred vojnou pokrýval 55 % jeho spotreby.
Moskva však po invázii na Ukrajinu a zavedení sankcií Západu obmedzila dodávky plynu potrubím do Nemecka. Berlín bol tak nútený spoliehať sa na LNG, ktorý spracovávajú belgické, francúzske a holandské prístavy, pričom platí prirážku za prepravné náklady.
Nemecká vláda sa rozhodla investovať do budovania vlastných terminálov, ale zatiaľ nepodpísala žiadnu veľkú a dlhodobú zmluvu, ktorá by začala napĺňať terminály na LNG od januára.
Berlín síce uzavrel s Katarom zmluvu na dodávku LNG do terminálu Wilhelmshaven, ale tie sa nezačnú skôr ako v roku 2026.
Dodávatelia chcú dlhodobé zmluvy, zatiaľ čo nemecká vláda takéto kontrakty nechce, pretože má v pláne, aby sa krajina do roku 2045 stala klimaticky neutrálnou.
Nemecko by mohlo byť prinútené nakupovať prvý LNG na drahých spotových trhoch, čo by viedlo k vyšším cenám pre spotrebiteľov. Konkurenciu na trhu by mohlo na budúci rok zvýšiť obnovenie doposiaľ utlmeného dopytu v Číne, po skončení prísnych blokád spojených s ochorením COVID-19.
Čína nedávno podpísala dohodu s Katarom o dodávkach plynu na 27 rokov, podľa Dauha je to najdlhšia takáto dohoda v histórii.
Nemecko aktuálne sužuje aj chladné počasie, čo znamená, že plynové zásobníky sa vyprázdňujú rýchlejšie, než sa očakávalo.
"Spotreba plynu sa zvyšuje. Je to riziko, najmä ak bude obdobie chladu pokračovať," povedal nedávno Klaus Müller, šéf Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur).
Spotreba plynu v Nemecku je v súčasnosti v porovnaní s minulým rokom nižšia o 13 %, ale vláda chce, aby sa toto číslo priblížilo k 20 %.
Kancelár Olaf Scholz ocenil pritom rýchlosť, s akou sa jeho krajine podarilo vybudovať prvý plávajúci terminál, ktorý má nahradiť stratené dodávky ruského plynu. A nasledovať majú ďalšie.
Podľa Scholza ruský prezident Vladimir Putin si pri invázii na Ukrajinu chybne vypočítal, že môže tlačiť na Nemecko a zvyšok Európy, keď urobí z energie politickú zbraň a preruší dodávky plynu.
"Mýlil sa," povedal Scholz. "Nenecháme sa vydierať."
Otvorenie terminálu predstavuje míľnik v snahe Nemecka stať sa energeticky nezávislým od Ruska. Projekt bol urýchlený pomocou osobitného zákona a zrealizovaný za menej ako 200 dní. Na nemecké pomery to bolo pozoruhodné tempo. Dokončenie projektov infraštruktúry totiž často trvá roky, ak nie desaťročia, pre zdĺhavé schvaľovacie postupy a častý odpor miestnych obyvateľov.
"Toto je teraz nové tempo v Nemecku, s ktorým napredujeme pri budovaní infraštruktúry," povedal Scholz.
Loď Höegh Esperanza, na skladovanie a spätné splyňovanie, už bola naložená plynom z Nigérie, ktorý by mohol stačiť pre 50.000 domácností na rok. V najbližších dňoch sa začne skúšobné spätné splyňovanie LNG a prvé dodávky by sa mali spustiť 22. decembra. Od januára by mal plávajúci terminál pracovať v normálnom režime.
Otvorenie terminálu ukazuje tiež, že Nemecko chce byť konkurencieschopné na medzinárodnom trhu s LNG. Zostáva pritom skeptické voči celoeurópskemu stropu na ceny plynu, ktorý presadzuje Európska komisia.
Scholz sa obáva, že dodávatelia LNG by sa mohli zamerať len na toho, kto príde s najvyššou ponuku.
Očakáva sa, že v pondelok (19.12.) európski ministri energetiky uzavrú mesiace rokovaní o cenovom strope a dosiahnu dohodu.
Nemecko plánuje v najbližších mesiacoch otvoriť ďalšie štyri terminály LNG financované vládou, ako aj súkromný terminál v prístave Lubmin.
Spoločne by tieto terminály mohli od budúceho roka dodávať 30 miliárd m3 plynu ročne, čo je tretina celkovej spotreby v Nemecku - ak Berlín nájde dostatok LNG na trhu.
Nemecko doteraz nemalo žiadne vlastné terminály LNG a spoliehalo sa na lacný plyn dodávaný potrubím z Ruska, ktorý pred vojnou pokrýval 55 % jeho spotreby.
Moskva však po invázii na Ukrajinu a zavedení sankcií Západu obmedzila dodávky plynu potrubím do Nemecka. Berlín bol tak nútený spoliehať sa na LNG, ktorý spracovávajú belgické, francúzske a holandské prístavy, pričom platí prirážku za prepravné náklady.
Nemecká vláda sa rozhodla investovať do budovania vlastných terminálov, ale zatiaľ nepodpísala žiadnu veľkú a dlhodobú zmluvu, ktorá by začala napĺňať terminály na LNG od januára.
Berlín síce uzavrel s Katarom zmluvu na dodávku LNG do terminálu Wilhelmshaven, ale tie sa nezačnú skôr ako v roku 2026.
Dodávatelia chcú dlhodobé zmluvy, zatiaľ čo nemecká vláda takéto kontrakty nechce, pretože má v pláne, aby sa krajina do roku 2045 stala klimaticky neutrálnou.
Nemecko by mohlo byť prinútené nakupovať prvý LNG na drahých spotových trhoch, čo by viedlo k vyšším cenám pre spotrebiteľov. Konkurenciu na trhu by mohlo na budúci rok zvýšiť obnovenie doposiaľ utlmeného dopytu v Číne, po skončení prísnych blokád spojených s ochorením COVID-19.
Čína nedávno podpísala dohodu s Katarom o dodávkach plynu na 27 rokov, podľa Dauha je to najdlhšia takáto dohoda v histórii.
Nemecko aktuálne sužuje aj chladné počasie, čo znamená, že plynové zásobníky sa vyprázdňujú rýchlejšie, než sa očakávalo.
"Spotreba plynu sa zvyšuje. Je to riziko, najmä ak bude obdobie chladu pokračovať," povedal nedávno Klaus Müller, šéf Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur).
Spotreba plynu v Nemecku je v súčasnosti v porovnaní s minulým rokom nižšia o 13 %, ale vláda chce, aby sa toto číslo priblížilo k 20 %.