Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Redukcia emisií by mala dosiahnuť 88 % do roku 2040 s cieľom priviesť Nemecko k uhlíkovej neutralite do roku 2045, teda o päť rokov skôr, ako sa pôvodne očakávalo.
Autor TASR
Berlín 17. mája (TASR) - Nemecko bude možno musieť opäť porušiť svoju prísnu politiku vyrovnaného rozpočtu, už štvrtý rok po sebe, aby mohlo financovať ambicióznejšie plány v oblasti ochrany podnebia, ktoré nedávno schválila vláda. Uviedol to v pondelok minister hospodárstva Peter Altmaier pre denník Rheinische Post.
Vláda kancelárky Angely Merkelovej uvažovala o návrate k svojmu zlatému pravidlu fiškálnej disciplíny v roku 2023 po rekordných pôžičkách v rokoch 2020 - 2022 na boj proti ekonomickým dôsledkom pandémie nového koronavírusu.
"Ale jej klimatický plán na rok 2023 je už zastaraný,“ uviedol pre Rheinische Post Altmaier.
„Rozširovanie obnoviteľných energií musí teraz postupovať rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo, pre prísnejší zákon o ochrane podnebia,“ uviedol.
Nemecká vláda sa minulý týždeň dohodla na ambicióznejších cieľoch zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2) po tom, čo najvyšší súd v krajine označil nemecký zákon o klíme za „nedostatočný“.
Podľa nového plánu by mal Berlín do roku 2030 znížiť emisie o 65 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 namiesto o 55 %.
Redukcia emisií by mala dosiahnuť 88 % do roku 2040 s cieľom priviesť Nemecko k uhlíkovej neutralite do roku 2045, teda o päť rokov skôr, ako sa pôvodne očakávalo.
Podľa Altmaiera to znamená, že štát bude musieť vynaložiť ďalšie financie na zvýšenie výroby energií z obnoviteľných zdrojov, aby spotrebiteľov nezasiahli rastúce účty za elektrinu.
Minister však dodal, že bude možné vrátiť sa k „solídnemu federálnemu rozpočtu" v roku 2023 alebo 2024, ktorý už nebude potrebovať výnimku z pravidiel.
Nemecko v uplynulej dekáde dosahovalo rozpočtové prebytky. Ale pokles ekonomiky v dôsledku blokád alebo tzv. lockdownov prinútil Berlín pozastaviť v ústave zakotvené pravidlo o novom dlhu, ktoré zakazuje vláde požičať si za rok viac ako 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Celkový nový dlh Nemecka v rokoch 2020 a 2021 dosiahol 370 miliárd eur, pričom na rok 2022 je naplánovaný ďalší dlh za 85,1 miliardy eur.
S blížiacimi sa parlamentnými voľbami v septembri sa však otázky životného prostredia dostali na popredné miesto politickej agendy, pretože Strana zelených vedie prieskumy verejnej mienky pred Merkelovej konzervatívcami.
Vláda kancelárky Angely Merkelovej uvažovala o návrate k svojmu zlatému pravidlu fiškálnej disciplíny v roku 2023 po rekordných pôžičkách v rokoch 2020 - 2022 na boj proti ekonomickým dôsledkom pandémie nového koronavírusu.
"Ale jej klimatický plán na rok 2023 je už zastaraný,“ uviedol pre Rheinische Post Altmaier.
„Rozširovanie obnoviteľných energií musí teraz postupovať rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo, pre prísnejší zákon o ochrane podnebia,“ uviedol.
Nemecká vláda sa minulý týždeň dohodla na ambicióznejších cieľoch zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2) po tom, čo najvyšší súd v krajine označil nemecký zákon o klíme za „nedostatočný“.
Podľa nového plánu by mal Berlín do roku 2030 znížiť emisie o 65 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 namiesto o 55 %.
Redukcia emisií by mala dosiahnuť 88 % do roku 2040 s cieľom priviesť Nemecko k uhlíkovej neutralite do roku 2045, teda o päť rokov skôr, ako sa pôvodne očakávalo.
Podľa Altmaiera to znamená, že štát bude musieť vynaložiť ďalšie financie na zvýšenie výroby energií z obnoviteľných zdrojov, aby spotrebiteľov nezasiahli rastúce účty za elektrinu.
Minister však dodal, že bude možné vrátiť sa k „solídnemu federálnemu rozpočtu" v roku 2023 alebo 2024, ktorý už nebude potrebovať výnimku z pravidiel.
Nemecko v uplynulej dekáde dosahovalo rozpočtové prebytky. Ale pokles ekonomiky v dôsledku blokád alebo tzv. lockdownov prinútil Berlín pozastaviť v ústave zakotvené pravidlo o novom dlhu, ktoré zakazuje vláde požičať si za rok viac ako 0,35 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Celkový nový dlh Nemecka v rokoch 2020 a 2021 dosiahol 370 miliárd eur, pričom na rok 2022 je naplánovaný ďalší dlh za 85,1 miliardy eur.
S blížiacimi sa parlamentnými voľbami v septembri sa však otázky životného prostredia dostali na popredné miesto politickej agendy, pretože Strana zelených vedie prieskumy verejnej mienky pred Merkelovej konzervatívcami.
