Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Ekonomika

Nemecko obnoví dlhovú brzdu v roku 2023

Líder Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner, líder Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a kandidát na nemeckého kancelára Olaf Scholz, spolupredsedníčka Zelených Annalena Baerbocková a spolupredseda Zelených Robert Habeck počas tlačovej konferencie, na ktorej predstavili koaličnú dohodu budúceho nemeckého vládneho kabinetu v Berlíne v stredu 24. novembra 2021. Foto: TASR/AP

Dlhová brzda, ktorá obmedzuje ročné pôžičky, bola zrušená v roku 2020 na podporu ekonomiky počas pandémie ochorenia COVID-19.

Berlín 24. novembra (TASR) - Nemecko obnoví ústavne zakotvený limit na dlh od roku 2023. Uviedla to v stredu nastupujúca vláda v koaličnej dohode, ktorá zahŕňa aj sľuby, že v nasledujúcich rokoch výrazne investuje do zelených technológií, digitalizácie a infraštruktúry.

Stredoľaví sociálni demokrati (SPD), zelení a slobodní demokrati sa dohodli na posilnení hospodárskej a menovej únie v európskom bloku a signalizovali otvorenosť reformovať fiškálne pravidlá, známe aj ako Pakt stability a rastu.

Novým nemeckým ministrom financií bude Christian Lindner (42 rokov), stranícky vodca fiškálne konzervatívnejšej FDP, ktorý sľúbil čo najrýchlejší návrat k solídnym verejným financiám a zníženiu verejného dlhu v celej eurozóne.

"Od roku 2023 budeme dodržiavať pravidlá dlhovej brzdy," píše sa v dohode. Dlhová brzda, ktorá obmedzuje ročné pôžičky, bola zrušená v roku 2020 na podporu ekonomiky počas pandémie ochorenia COVID-19.

"Pakt stability a rastu ukázal svoju flexibilitu. Na tomto základe chceme zabezpečiť rast, udržateľnosť dlhu a zabezpečiť udržateľné a klimaticky priaznivé investície," uvádza sa v koaličnej dohode.

"Z týchto cieľov by mal vychádzať ďalší vývoj pravidiel fiškálnej politiky, aby sa posilnila ich efektívnosť vzhľadom na výzvy doby. Pakt by sa mal zjednodušiť a sprehľadniť, a to aj s cieľom posilniť jeho presadzovanie," konštatuje sa v dokumente.

Tri strany uviedli, že fond obnovy, financovaný z dlhu Európskej únie (EÚ), vytvorený s cieľom pomôcť ekonomikám bloku dostať sa z krízy spôsobenej novým koronavírusom, musí zostať jednorazovým nástrojom a jeho objem musí byť obmedzený.

V európskom bankovom sektore sa nemecké koaličné strany zaviazali dokončiť bankovú úniu, čo má viesť k posilneniu ekonomiky bloku a k zlepšeniu globálnej konkurencieschopnosti bánk v regióne.

"V rámci komplexného balíka pre jednotný trh finančných služieb sme pripravení vytvoriť európsky systém zaistenia pre národné systémy ochrany vkladov, kde sú príspevky prísne diferencované na základe rizika," uvádza sa v koaličnej dohode.

Predpokladom na to je ďalšie znižovanie rizík v súvahách bánk, ďalšie posilňovanie režimu riešenia krízových situácií a zachovanie bezpečnosti sporiteľní s jasným cieľom vyhnúť sa dodatočnej záťaži pre malé a stredné banky.

"Okrem toho sa musia dohodnúť kroky, ktoré obmedzia prepojenie medzi štátom a bankou a účinne zabránia nadmernej koncentrácii štátnych dlhopisov v súvahách bánk. Cieľom nie je úplná komunitarizácia systémov ochrany vkladov v Európe," pokračuje koaličný dokument.

Taliansko, ktorého banky majú v držbe značné množstvo domácich vládnych dlhopisov, sa postavilo proti nemeckým návrhom na obmedzenie zaťaženosti bánk v celej eurozóne dlhom jedného štátu a presadzuje spoločný európsky systém poistenia vkladov (EDIS).

"Dohoda je dobrou správou pre Európu a eurozónu," povedal Lucas Guttenberg, zástupca riaditeľa Centra Jacquesa Delorsa v Berlíne. "Otvára dvere na prispôsobenie fiškálnych pravidiel EÚ novej realite, uvádza správne ciele takejto reformy a vyhýba sa predčasnému kresleniu červených čiar," povedal Guttenberg.

Tri koaličné strany tiež sľúbili, že budú brať obavy ľudí z rastúcej inflácie veľmi vážne. Tvrdia, že Európska centrálna banka (ECB) bude môcť lepšie vykonávať svoj mandát, ktorého primárnym cieľom je cenová stabilita, ak bude rozpočtová politika EÚ a členských štátov v súlade s pravidlami.

Okrem toho, nemeckí sociálni demokrati, zelení a slobodní, ktorí zostavujú novú vládu, plánujú do konca desaťročia zvýšiť železničnú nákladnú dopravu o 25 %. Čo sa týka klimatickej neutrality chcú, aby v Nemecku do roku 2030 jazdilo na cestách najmenej 15 miliónov elektrických áut.