Nemeckí daňoví poplatníci budú dokonca aj v prípade úplného odpísania gréckeho dlhu víťazmi krízy.
Autor TASR
Halle 10. augusta (TASR) - Nemecko podľa hallského Inštitútu pre výskum ekonomiky (IWH) zarobilo na gréckej kríze. Inštitút tvrdí, že dokonca aj v prípade, ak by Atény svoj dlh veriteľom nesplatili, pozitívny vplyv krízy na rozpočet prevýši straty. Informovala o tom agentúra DPA.
Nemeckí daňoví poplatníci budú dokonca aj v prípade úplného odpísania gréckeho dlhu víťazmi krízy. Od roku 2010 nemecký rozpočet ušetril na nákladoch na obsluhu dlhu vyše 100 miliárd eur, pretože vďaka kríze výrazne kleslo úročenie nemeckého dlhu, uviedol vo svojej aktuálnej štúdii IWH. Tieto úspory sú vyššie než približne 90 miliárd eur, ktoré Grécko priamo alebo nepriamo cez Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) dlhuje Nemecku.
"Tieto úspory prevyšujú náklady na krízu dokonca aj vtedy, ak Grécko nič zo svojich dlhov nesplatí," tvrdí IWH, ktorý patrí medzi renomované nemecké ekonomické inštitúty. "Nemecko v každom prípade profitovalo z Grécka."
Tomuto záveru však protirečia niektorí prominentní nemeckí ekonómovia. "Nemecko neprofituje z nízkych úrokových sadzieb, ale zadlžené verejné inštitúcie, teda federácia, spolkové krajiny a obce," uviedol jeden z poradcov nemeckej vlády Lars Feld pre Frankfurter Allgemeine Zeitung. To, čo podľa Felda daňoví poplatníci ušetrili na úrokoch, na druhej strane občania stratili ako sporitelia. Oveľa viac to poškodilo sporiteľov, pripomenul Feld.
"Ak štátne dlhopisy vlastnia domáci, potom neznamená pokles úrokov zisk pre Nemecko, ale len prerozdelenie od občanov k štátu," domnieva sa šéf Centra pre výskum európskej ekonomiky (ZEW) Clemens Fuest.
Nemeckí daňoví poplatníci budú dokonca aj v prípade úplného odpísania gréckeho dlhu víťazmi krízy. Od roku 2010 nemecký rozpočet ušetril na nákladoch na obsluhu dlhu vyše 100 miliárd eur, pretože vďaka kríze výrazne kleslo úročenie nemeckého dlhu, uviedol vo svojej aktuálnej štúdii IWH. Tieto úspory sú vyššie než približne 90 miliárd eur, ktoré Grécko priamo alebo nepriamo cez Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) dlhuje Nemecku.
"Tieto úspory prevyšujú náklady na krízu dokonca aj vtedy, ak Grécko nič zo svojich dlhov nesplatí," tvrdí IWH, ktorý patrí medzi renomované nemecké ekonomické inštitúty. "Nemecko v každom prípade profitovalo z Grécka."
Tomuto záveru však protirečia niektorí prominentní nemeckí ekonómovia. "Nemecko neprofituje z nízkych úrokových sadzieb, ale zadlžené verejné inštitúcie, teda federácia, spolkové krajiny a obce," uviedol jeden z poradcov nemeckej vlády Lars Feld pre Frankfurter Allgemeine Zeitung. To, čo podľa Felda daňoví poplatníci ušetrili na úrokoch, na druhej strane občania stratili ako sporitelia. Oveľa viac to poškodilo sporiteľov, pripomenul Feld.
"Ak štátne dlhopisy vlastnia domáci, potom neznamená pokles úrokov zisk pre Nemecko, ale len prerozdelenie od občanov k štátu," domnieva sa šéf Centra pre výskum európskej ekonomiky (ZEW) Clemens Fuest.