Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prvom rade si politika musí stanoviť ambicióznejšie ciele, keďže naplnenie plánov bude vyžadovať miliardové investície.
Autor TASR
Berlín 3. júna (TASR) - Ak chce Nemecko do roka 2050 splniť klimatické ciele, musí podstatne zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov a nových technológií a zlepšiť energetickú účinnosť. K tomuto záveru prišla štúdia Nemecká energetická agentúra (Dena).
"Musíme od základu zmeniť myslenie," povedal prezident Dena Andreas Kuhlmann. V prvom rade si politika musí stanoviť ambicióznejšie ciele, keďže naplnenie plánov bude vyžadovať miliardové investície. Podľa Kuhlmanna aj firmy musia zmeniť podnikateľské modely.
Emisie skleníkových plynov už niekoľko rokov stagnujú. Krátkodobý cieľ do roka 2020 hovorí o znížení emisií o 40 % z úrovne z roka 1990, ten však Nemecko nesplní. Podľa Kuhlmanna v prvom rade preto, že oxid uhličitý (CO2) vzniká okrem iného spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu.
Okrem toho má Nemecko aj strednodobý cieľ: do roka 2030 majú emisie klesnúť o 55 %. Splnenie tohto cieľa vyžaduje aktívnejší prístup politiky, napríklad, vo forme daňových úľav na sanáciu budov alebo rýchlejšieho rozširovania rozvodných sietí.
Nemecko a EÚ sa v rámci parížskej klimatickej dohody zaviazali k zníženiu emisií skleníkových plynov o 80 % až 95 %. Podľa Kuhlmanna sa nemecká vláda musí už čoskoro rozhodnúť, či si stanoví cieľ 80 % alebo 95 %. Samotný šéf Dena podporuje vyšší cieľ.
Dena pri svojej štúdii spolupracovala s ekonomickými znalcami aj spoločnosťami. Vypracovala viaceré scenáre reformy energetiky. V modeli "Bez zmeny" krajina jasne nesplní ciele. V ďalšom scenári je ťažiskom urýchlená a rozsiahla elektrifikácia priemyslu, nákladnej a osobnej cestnej dopravy a rozvoj železničnej dopravy. Iný model zas počíta so širšou kombináciou nových technológií, napríklad, pre použitie vodíka alebo skvapalneného zemného plynu (LNG).
Bez ohľadu na zvolený scenár je predpokladom urýchlený rozvoj obnoviteľných zdrojov energie vrátane rozširovania rozvodných siete. Podľa štúdie podiel obnoviteľných zdrojov do roka 2030 stúpne na 64 % až 73 %, vlani išlo o 36 %. Využiť sa musia aj v súčasnosti sporné technológie, napríklad, podzemné skladovania CO2. Proti tejto metóde sa stavajú najmä ochranárske organizácie, ktoré sa obávajú ekologických rizík. Štúdia vyzýva k radikálnemu zníženiu podielu energie z uhoľných elektrární a zvýšeniu podielu plynových.
"Musíme od základu zmeniť myslenie," povedal prezident Dena Andreas Kuhlmann. V prvom rade si politika musí stanoviť ambicióznejšie ciele, keďže naplnenie plánov bude vyžadovať miliardové investície. Podľa Kuhlmanna aj firmy musia zmeniť podnikateľské modely.
Emisie skleníkových plynov už niekoľko rokov stagnujú. Krátkodobý cieľ do roka 2020 hovorí o znížení emisií o 40 % z úrovne z roka 1990, ten však Nemecko nesplní. Podľa Kuhlmanna v prvom rade preto, že oxid uhličitý (CO2) vzniká okrem iného spaľovaním uhlia, ropy a zemného plynu.
Okrem toho má Nemecko aj strednodobý cieľ: do roka 2030 majú emisie klesnúť o 55 %. Splnenie tohto cieľa vyžaduje aktívnejší prístup politiky, napríklad, vo forme daňových úľav na sanáciu budov alebo rýchlejšieho rozširovania rozvodných sietí.
Nemecko a EÚ sa v rámci parížskej klimatickej dohody zaviazali k zníženiu emisií skleníkových plynov o 80 % až 95 %. Podľa Kuhlmanna sa nemecká vláda musí už čoskoro rozhodnúť, či si stanoví cieľ 80 % alebo 95 %. Samotný šéf Dena podporuje vyšší cieľ.
Dena pri svojej štúdii spolupracovala s ekonomickými znalcami aj spoločnosťami. Vypracovala viaceré scenáre reformy energetiky. V modeli "Bez zmeny" krajina jasne nesplní ciele. V ďalšom scenári je ťažiskom urýchlená a rozsiahla elektrifikácia priemyslu, nákladnej a osobnej cestnej dopravy a rozvoj železničnej dopravy. Iný model zas počíta so širšou kombináciou nových technológií, napríklad, pre použitie vodíka alebo skvapalneného zemného plynu (LNG).
Bez ohľadu na zvolený scenár je predpokladom urýchlený rozvoj obnoviteľných zdrojov energie vrátane rozširovania rozvodných siete. Podľa štúdie podiel obnoviteľných zdrojov do roka 2030 stúpne na 64 % až 73 %, vlani išlo o 36 %. Využiť sa musia aj v súčasnosti sporné technológie, napríklad, podzemné skladovania CO2. Proti tejto metóde sa stavajú najmä ochranárske organizácie, ktoré sa obávajú ekologických rizík. Štúdia vyzýva k radikálnemu zníženiu podielu energie z uhoľných elektrární a zvýšeniu podielu plynových.
